Napíšte nám

Neuroprotektívne potraviny pri neurodegeneratívnych ochoreniach

  • Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD.

Aký je vplyv výživy pri neurodegeneratívnych ochoreniach?

 

Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza (ALS) patria medzi závažné neurodegeneratívne ochorenia, ktoré predstavujú významný zdravotný problém na celom svete. Skleróza multiplex (SM) je závažné neurologické ochorenie s výraznou zápalovou a autoimunitnou zložkou, pričom v jej patogenéze zohráva významnú úlohu aj neurodegenerácia (tej sa venujeme v inom príspevku).

 

Tieto ochorenia poškodzujú nervový systém a ovplyvňujú kognitívne funkcie (pamäť, pozornosť, schopnosť učiť sa, rozhodovať sa, vnímať problémy, rozpoznávať emócie, vnímať iných ľudí). Na ich vzniku a progresii sa podieľajú viaceré faktory vrátane genetických predispozícií, metabolických procesov a faktorov životného prostredia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ovplyvniteľné faktory životného štýlu, medzi ktoré patrí predovšetkým výživa.

 

Neurodegeneratívne ochorenia sa tradične spájajú najmä so starnutím populácie, ich výskyt a diagnostika však predstavujú významnú výzvu aj u mladších pacientov. Etiológia mnohých z týchto ochorení je komplexná a nie všetky mechanizmy ich vzniku a progresie sú doposiaľ úplne objasnené.

 

Skúma sa napríklad úloha oxidačného stresu, chronického zápalu, metabolických porúch, genetických faktorov či nedostatku niektorých mikroživín. Pri niektorých environmentálnych faktoroch, napríklad expozícii ťažkým kovom, zostáva miera ich vplyvu predmetom ďalšieho výskumu.

 

Výživa môže predstavovať významnú súčasť prevencie a podpornej starostlivosti o pacientov s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Vďaka rozvoju moderných analytických a biotechnologických metód sa čoraz intenzívnejšie skúmajú jednotlivé zložky potravín, ich biologická aktivita a možné účinky na ľudský organizmus. Pozornosť sa pritom venuje nielen izolovaným bioaktívnym látkam, ale aj ich pôsobeniu v rámci komplexnej potraviny a celkového stravovacieho vzorca.

 

Aké mechanizmy sa uplatňujú pri ochrane nervových buniek

 

Na poškodzovaní nervových buniek a rozvoji ochorenia sa uplatňujú viaceré, navzájom prepojené, biochemické mechanizmy. Patrí k ním:

    • Oxidačný stres – vzniká pri nadmernej tvorbe voľných radikálov, ktoré môžu poškodzovať bunkové štruktúry vrátane lipidov, bielkovín a DNA. Nervové bunky sú na oxidačný stres obzvlášť citlivé, pretože majú vysokú spotrebu kyslíka. Oxidačná stres je kľúčovým spúšťačom starnutia mozgu a neurodegenerácie.

    • Chronický zápal – dlhodobá aktivácia zápalových procesov môže viesť k poškodeniu nervových buniek a podporovať ich postupnú degeneráciu. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj bunky imunitného systému nervovej sústavy.

    • Mitochondriálna dysfunkcia – mitochondrie sú bunkové organely zodpovedné predovšetkým za tvorbu energie. Ak je ich funkcia narušená, nervové bunky nemajú dostatok energie na zabezpečenie svojich bežných funkcií a zároveň môže dochádzať k zvýšenej tvorbe voľných radikálov.

    • Poruchy metabolizmu nervových buniek – narušenie metabolických procesov môže ovplyvniť tvorbu energie, využívanie živín a správne fungovanie nervových buniek. Dlhodobá metabolická nerovnováha tak môže prispievať k ich poškodeniu.

    • Poškodenie synaptických spojení – synapsy zabezpečujú komunikáciu medzi nervovými bunkami. Ich poškodenie môže narušiť prenos nervových signálov a postupne ovplyvňovať kognitívne, motorické či ďalšie neurologické funkcie.

    • Patologické hromadenie proteínov – pri niektorých neurodegeneratívnych ochoreniach dochádza k nesprávnemu skladaniu a hromadeniu určitých bielkovín v nervových bunkách. Takto nahromadené proteíny môžu narúšať ich funkciu a prispievať k ich postupnému poškodeniu (amyloid-β, tau proteín, α-synukleín, TDP-43 a SOD1, FUS).

 

Je motivujúce, že podľa vedeckých zistení, môže tieto procesy ovplyvniť vhodná nutričná terapia prostredníctvom rôznych bioaktívnych látok. Medzi najviac skúmané patria omega-3-mastné kyseliny, polyfenoly, flavonoidy, karotenoidy, vitamíny, minerály a vláknina. Významnú úlohu môže zohrávať aj črevný mikrobióm a jeho metabolity, ktoré vznikajú pri fermentácií zložiek potravy.       

Neuroprotektívny potenciál potravín nemožno pripísať iba jednej látke. Dôležité môžu byť vzájomné interakcie viacerých živín a bioaktívnych zlúčenín v rámci celkového jedálnička.

 

Neuroprotektívne potraviny

 

Súčasné poznatky naznačujú, že niektoré potraviny a ich bioaktívne zložky môžu prostredníctvom antioxidačných, protizápalových, metabolických a neurotrofických mechanizmov priaznivo ovplyvňovať procesy súvisiace s funkciou nervového systému. V tejto súvislosti sa používa pojem neuroprotektívne potraviny, ktorým sa označujú potraviny alebo ich zložky s potenciálom podporovať mechanizmy podieľajúce sa na ochrane nervových buniek.

 

Bobuľovité ovocie a flavonoidy

 

Bobuľovité ovocie – maliny, čučoriedky, ríbezle, černice, egreše, rakytník, brusnice, jahody, arónia, muchovník, predstavujú významný zdroj mnohých bioaktívnych látok, najmä polyfenolov, flavonoidov, vitamínov a ďalších antioxidantov.

Flavonoidy sa vyznačujú najmä antioxidačnými a protizápalovými účinkami a môžu ovplyvňovať procesy súvisiace s ochranou nervových buniek a kognitívnymi funkciami.

Významnú úlohu môže zohrávať aj interakcia flavonoidov s črevnou mikrobiotou. Flavonoidy môžu ovplyvňovať jej zloženie a metabolickú aktivitu, zatiaľ čo mikrobiota sa podieľa na ich metabolizácii a tvorbe biologicky aktívnych metabolitov. Tento vzájomný vzťah môže ovplyvňovať črevnú bariéru, zápalové procesy a komunikáciu medzi črevom a mozgom. Bobuľoviny preto predstavujú perspektívny zdroj bioaktívnych látok, ktorých potenciálny vplyv na zdravie nervového systému a prevenciu neurodegeneratívnych ochorení je predmetom súčasného výskumu.

 

Ryby, mikroriasy a omega-3 mastné kyseliny

 

Ryby predstavujú významný prirodzený zdroj omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny eikosapentaénovej (EPA) a dokosahexaénovej (DHA). Medzi ryby s vysokým obsahom týchto mastných kyselín patria najmä losos, makrela, sardinky, sleď, ančovičky a tuniak. DHA je významnou súčasťou membrán nervových buniek a podieľa sa na synaptickej plasticite a správnom fungovaní nervového systému. EPA a DHA sa preto skúmajú v súvislosti s neurozápalom, oxidačným stresom a procesmi spojenými s neurodegeneratívnymi ochoreniami, najmä Alzheimerovou chorobou.

Významným zdrojom omega-3 mastných kyselín sú aj morské mikroriasy, ktoré predstavujú základný zdroj dlhoreťazcových omega-3 mastných kyselín v morskom potravinovom reťazci. Medzi významné druhy patria Schizochytrium sp. a Crypthecodinium cohnii, ktoré sú bohaté najmä na DHA, zatiaľ čo Nannochloropsis sp. a Phaeodactylum tricornutum sú významnými zdrojmi EPA. Mikroriasy tak predstavujú zaujímavý zdroj omega-3 mastných kyselín aj pre výrobu olejov a potravinových doplnkov.

Omega-3 mastné kyseliny môžu ovplyvňovať viaceré mechanizmy súvisiace so zdravím mozgu, najmä zápalové procesy, oxidačný stres, funkciu bunkových membrán a činnosť nervových buniek. DHA je pritom dominantnou omega-3 mastnou kyselinou v membránach nervových buniek. Experimentálne a niektoré klinické poznatky naznačujú možné priaznivé účinky EPA a DHA na neurozápal a kognitívne funkcie, avšak výsledky štúdií sú heterogénne a ich účinnosť pri prevencii alebo liečbe neurodegeneratívnych ochorení si vyžaduje ďalšie klinické overenie.

 

Zaujímavý je aj vzťah omega-3 mastných kyselín k osi črevo–mozog. Ich potenciálne účinky môžu súvisieť s ovplyvňovaním zápalových procesov, črevnej mikrobioty a ďalších mechanizmov komunikácie medzi tráviacim a nervovým systémom. Ryby a oleje z mikrorias preto predstavujú významné potravinové zdroje EPA a DHA, ktoré môžu byť súčasťou výživy podporujúcej zdravie nervového systému.

Ryby zároveň poskytujú bielkoviny a ďalšie mikroživiny, takže ich význam nemusí spočívať iba v jednej konkrétnej látke. Bola zistená súvislosť medzi vyššou konzumáciou rýb a nižším výskytom Alzheimerovej choroby. Pri doplnkoch s omega-3 sú však výsledky menej jednoznačné.

 

Orechy a semená

 

Orechy (vlašské, makadamiové, mandle, pistácie, lieskovce) a semená (ľanové, sezamové, konopné, chia) si v podpornej a preventívnej terapii neurodegeneratívnych ochorení získali osobitnú pozornosť. Obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, polyfenoly, vitamín E, minerálne látky a ďalšie bioaktívne zlúčeniny. Navyše, ich účinok je umocnený spojením so stredomorským typom diéty.

Čo sa týka orechov a semien, zaujímavé sú prítomné antioxidanty a polyfenoly. Tieto látky sa podieľajú na ochrane buniek pred oxidačným stresom. Oxidačný stres a zápal patria medzi biologické procesy, ktoré sa skúmajú v súvislosti so starnutím mozgu a neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Predmetom štúdií sú rôzne typy orechov. Systematický prehľad z roku 2020 hodnotil 22 štúdií zahŕňajúcich viac ako 43 000 účastníkov. Autori sledovali vplyv mandlí, lieskovcov, pistácií, vlašských orechov, arašidov a ďalších orechov na rôzne oblasti kognície. Výsledky neboli úplne jednotné, avšak štúdie zamerané na vlašské orechy vykazovali priaznivejšie výsledky častejšie než štúdie skúmajúce orechy ako skupinu.

 

    • Vlašské orechy sú zaujímavé predovšetkým svojím obsahom zdravých tukov. Obsahujú totiž kyselinu alfa-linolénovú (ALA), ktorá patrí medzi rastlinné omega-3 mastné kyseliny. Približne 28 gramov vlašských orechov, teda menšia hrsť, obsahuje okolo 2,5 gramu ALA. Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu pri fungovaní nervového systému. Antioxidanty a polyfenoly – ich obsah je ďalšou výhodou vlašských orechov. Tieto prirodzene sa vyskytujúce látky pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom. Práve oxidačný stres a chronický zápal patria medzi procesy, ktoré vedci skúmajú v súvislosti so starnutím organizmu a zdravím mozgu. Vlašské orechy zároveň obsahujú vlákninu, bielkoviny, minerálne látky a nenasýtené tuky. Ich pravidelná konzumácia preto nemusí byť zaujímavá iba z pohľadu mozgu. Zdravá strava, ktorá podporuje aj srdce a cievy, môže byť dôležitou súčasťou celkového životného štýlu. Stav kardiovaskulárneho systému totiž súvisí aj so zdravím mozgu.

    • Mandle patria medzi orechy, ktoré môžu byť zaujímavé z hľadiska výživy podporujúcej zdravie nervového systému. Obsahujú najmä mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny, vitamín E, horčík, vlákninu a polyfenolické látky. Významný je predovšetkým vitamín E, ktorý pôsobí ako antioxidant a môže pomáhať chrániť bunky pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom.

    • Pistácie patria medzi nutrične hodnotné orechy. V posledných rokoch sa skúma ich možný vplyv na zdravie mozgu a kognitívne funkcie. Obsahujú mononenasýtené mastné kyseliny, vlákninu, vitamín E, minerálne látky a množstvo bioaktívnych zlúčenín, najmä polyfenoly, flavonoidy a antokyány. Tieto látky majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti, ktoré sú zaujímavé aj z hľadiska mechanizmov spojených s neurodegeneratívnymi ochoreniami.

 

Významným zdrojom bioaktívnych látok sú aj semená.

    • Konopné semená predstavujú zaujímavý zdroj živín, najmä polynenasýtených mastných kyselín, bielkovín, vlákniny, vitamínu E a minerálnych látok. Obsahujú tiež kyselinu linolovú (omega-6) a alfa-linolénovú (omega-3), pričom ich vzájomný pomer je považovaný za priaznivý z hľadiska výživy. Významné sú aj tokoferoly a ďalšie antioxidanty, ktoré môžu pomáhať chrániť bunky pred oxidačným poškodením.

    • Ľanové semeno je bohaté na kyselinu alfa-linolénovú (ALA), ktorá patrí medzi omega-3 mastné kyseliny.

    • Ďalšou skúmanou potravinou je sezam. Obsahuje lignany, najmä sesamín a sesamol.

 

Prakticky možno orechy a semená zaradiť do jedálnička v podobe malej hrste denne. Vhodné sú najmä nesolené a neprisládzané varianty. Môžeme ich pridať do ovsených vločiek, jogurtu, šalátov, celozrnného pečiva alebo ich konzumovať samostatne.

 

Mrkva, tekvica, astaxantín a karotenoidy

 

Karotenoidy sú prírodné pigmenty nachádzajúce sa predovšetkým v ovocí, zelenine a ďalších potravinách rastlinného pôvodu. β-karotén sa nachádza najmä v mrkve, tekvici, sladkých zemiakoch, marhuliach, mangu a zelenej listovej zelenine. Lykopén je charakteristický predovšetkým pre paradajky a výrobky z paradajok, ale nachádza sa aj vo vodnom melóne, grapefruite a papáji. Luteín a zeaxantín sú zastúpené najmä v špenáte, keli, rukole, brokolici, kukurici a vaječnom žĺtku. Astaxantín sa v prirodzenej potrave nachádza predovšetkým v lososovitých rybách, krevetách, kraboch a ďalších vodných živočíchoch; jeho prirodzeným producentom sú najmä mikroalgy.

V súvislosti so zdravím mozgu a jeho funkcií patria medzi významné karotenoidy luteín, zeaxantín, β-karotén, lykopén a astaxantín. Ich potenciálny význam pri neurodegeneratívnych ochoreniach súvisí najmä s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami. Je známe, že oxidačný stres môže poškodzovať lipidy bunkových membrán, bielkoviny a DNA nervových buniek. Karotenoidy môžu prispievať k neutralizácii reaktívnych foriem kyslíka. Experimentálne výskumy zároveň poukazujú na ich možný vplyv na neurozápal, mitochondrie a bunkové signalizačné dráhy.

 

Osobitná pozornosť sa venuje luteínu a zeaxantínu. Tieto xantofyly sa môžu hromadiť v mozgovom tkanive a ich koncentrácia môže súvisieť s kognitívnymi funkciami. Luteín má potenciálne neuroprotektívne účinky najmä pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, pričom medzi možné mechanizmy patria znižovanie oxidačného stresu a neurozápalu.

Navyše, u pacientov s Alzheimerovou chorobou sa v krvi zistili nižšie koncentrácie luteínu a zeaxantínu v porovnaní s kognitívne zdravými osobami. Štúdia zahŕňala 10 633 účastníkov, avšak na potvrdenie príčinnej súvislosti sú potrebné ďalšie kvalitnejšie longitudinálne štúdie.

Ďalším perspektívnym karotenoidom je astaxantín, ktorého účinky sa skúmajú najmä v súvislosti s oxidačným stresom, zápalom a poškodením nervových buniek.

β-karotén a lykopén predstavujú perspektívne karotenoidy z hľadiska výskumu neurodegeneratívnych ochorení. Ich potenciálne účinky môžu súvisieť najmä s redukciou oxidačného stresu a moduláciou zápalových a bunkových procesov.  Z praktického hľadiska je vhodné získavať tieto látky predovšetkým z pestrej stravy bohatej na zeleninu a ovocie, pričom ďalší výskum by mal objasniť ich dlhodobý vplyv na kognitívne zdravie.

 

Olivový olej a neurodegeneratívne ochorenia

 

Olivový olej, predovšetkým extra panenský olivový olej (EVOO), je významnou súčasťou stredomorskej stravy. Obsahuje najmä mononenasýtené mastné kyseliny, predovšetkým kyselinu olejovú, a množstvo bioaktívnych látok, medzi ktoré patria polyfenoly, hydroxytyrozol, oleuropeín a oleokantal. Tieto zlúčeniny sú predmetom výskumu pre svoje antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Vzhľadom na úlohu oxidačného stresu a chronického zápalu pri starnutí mozgu a neurodegeneratívnych ochoreniach môže byť olivový olej zaujímavou súčasťou stravy podporujúcej zdravie nervového systému.

Mnohé štúdie zistili priaznivú súvislosť medzi konzumáciou olivového oleja a niektorými ukazovateľmi kognitívnych funkcií. Zároveň sú však potrebné ďalšie klinické štúdie.

Možné neuroprotektívne účinky EVOO sa pripisujú najmä jeho fenolovým zlúčeninám. Oleokantal je napríklad skúmaný pre svoje protizápalové vlastnosti a v experimentálnych modeloch Alzheimerovej choroby sa pozoroval jeho potenciálny vplyv na metabolizmus a odstraňovanie amyloidu-β. Tieto výsledky však pochádzajú prevažne z preklinických štúdií, preto ich nemožno automaticky preniesť na človeka.

Olivový olej má svoje miesto predovšetkým ako súčasť celkového stravovacieho vzorca, najmä stredomorskej stravy bohatej na zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny, orechy, ryby a ďalšie nutrične hodnotné potraviny. Súčasné poznatky podporujú jeho potenciálny význam pre zdravé starnutie a kognitívne zdravie, pričom jeho účinok nemožno oddeliť od ostatných zložiek celkového životného štýlu.

 

Huby a neurodegeneratívne ochorenia

 

Huby predstavujú významný zdroj biologicky aktívnych látok, ktoré sú predmetom výskumu v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Obsahujú polysacharidy, polyfenoly, terpenoidy, proteíny, peptidy a ďalšie sekundárne metabolity s potenciálnymi antioxidačnými, protizápalovými a neuroprotektívnymi účinkami. Tieto vlastnosti sú významné najmä pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, pri ktorých sa uplatňujú oxidačný stres, neurozápal, mitochondriálna dysfunkcia a poškodenie neurónov.

Jednou z najviac skúmaných húb je Hericium erinaceus (korálovec ježovitý, Lion’s Mane). Obsahuje bioaktívne látky označované ako erinacíny a hericenóny, ktoré môžu stimulovať tvorbu nervového rastového faktora (NGF). Ten podporuje rast, prežívanie a plasticitu nervových buniek. Experimentálne štúdie zároveň poukazujú na možnosť znižovania oxidačného stresu, podpory neurogenézy a ochrany neurónov.

Zaujímavé výsledky boli zaznamenané aj pri Ganoderma lucidum (lesklokôrovka lesklá). Prehľady publikované v posledných rokoch opisujú potenciálne pôsobenie jej bioaktívnych látok na mechanizmy Alzheimerovej choroby, vrátane β-amyloidu, hyperfosforylácie tau proteínu, neurozápalu a apoptózy.

 

Je však dôležité zdôrazniť, že označenie potraviny ako neuroprotektívnej neznamená, že konkrétna potravina dokáže neurodegeneratívne ochorenie liečiť alebo zastaviť jeho progresiu.

 

Dostupné vedecké poznatky skôr poukazujú na potenciálny význam dlhodobého stravovacieho vzorca a jeho možný vplyv na procesy spojené so starnutím, oxidačným stresom, zápalom a poškodením nervového systému.

 

Súčasťou výskumu je preto aj hodnotenie rôznych typov stravovacích režimov a diét, ktoré by mohli prispievať k prevencii neurodegeneratívnych ochorení alebo k podpore zdravotného stavu a kvality života pacientov.

 

Osobitná pozornosť sa venuje napríklad stredomorskej a MIND diéte, ako aj ďalším stravovacím prístupom, ktoré podporujú dostatočný príjem ovocia, zeleniny, celozrnných potravín, strukovín, orechov, rýb a ďalších nutrične hodnotných potravín. Ďalšou so skúmaných diét je medicínska ketogénna diéta.

 

Nutričná terapia môže byť vnímaná ako súčasť komplexného prístupu k pacientovi. Jej cieľom nie je nahradiť farmakologickú alebo inú štandardnú liečbu, ale podporiť adekvátny príjem energie a živín, predchádzať podvýžive a nedostatkom mikroživín a podľa konkrétneho ochorenia a individuálnych potrieb pacienta prispievať k udržaniu jeho funkčného stavu a kvality života.

 

Neuroprotektívna strava ako celok

 

Doterajšie poznatky podporujú skôr koncept celkového neuroprotektívneho stravovacieho vzorca než hľadanie jednej „najlepšej“ potraviny.

Takýto jedálniček by mal obsahovať:

    • dostatok zeleniny, najmä listovej a farebnej,

    • pravidelnú konzumáciu ovocia a bobuľového ovocia,

    • celozrnné obilniny,

    • strukoviny,

    • orechy a semená,

    • ryby a ďalšie zdroje omega-3,

    • kvalitné rastlinné tuky, najmä olivový olej,

    • dostatok vlákniny,

    • čo najväčšiu pestrosť potravín.

 

Naopak, vhodné je obmedzovať nadmernú konzumáciu ultra-spracovaných potravín, pridaného cukru a potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov.

 

Zoznam použitej literatúry

 
  • Barbaresko, J., Lellmann, A. W., Schmidt, A., Lehmann, A., Amini, A. M., Egert, S., Schlesinger, S., & Nöthlings, U. (2020). Dietary factors and neurodegenerative disorders: An umbrella review of meta-analyses of prospective studies. Advances in Nutrition, 11(5), 1161–1173. https://doi.org/10.1093/advances/nmaa053
  • Cheng, N., Bell, L., Lamport, D. J., & Williams, C. M. (2022). Dietary flavonoids and human cognition: A meta-analysis. Molecular Nutrition & Food Research, 66(21), e2100976. https://doi.org/10.1002/mnfr.202100976
  • Theodore, L. E., Kellow, N. J., McNeil, E. A., Close, E. O., Coad, E. G., & Cardoso, B. R. (2021). Nut consumption for cognitive performance: A systematic review. Advances in Nutrition, 12(3), 777–792. https://doi.org/10.1093/advances/nmaa153
  • Dinu, M., Pagliai, G., Casini, A., & Sofi, F. (2021). Fish intake, n-3 fatty acid body status, and risk of cognitive decline: A systematic review and a dose-response meta-analysis of observational and experimental studies. Advances in Nutrition, 12(5), 1664–1678. https://doi.org/10.1093/advances/nmab004
  • Jakhwal, P., Biswas, J. K., Tiwari, A., Kwon, E. E., & Bhatnagar, A. (2022). Genetic and non-genetic tailoring of microalgae for the enhanced production of eicosapentaenoic acid (EPA) and docosahexaenoic acid (DHA): A review. Bioresource Technology, 344, 126250. https://doi.org/10.1016/j.biortech.2021.126250
  • Gandla, K., Babu, A. K., Unnisa, A., Sharma, I., et al. (2023). Carotenoids: Role in neurodegenerative diseases remediation. Brain Sciences, 13(3), 457. https://doi.org/10.3390/brainsci13030457
  • Iyer, S., Bhat, I., & Sheshappa, M. B. (2024). Lutein and the underlying neuroprotective promise against neurodegenerative diseases. Molecular Nutrition & Food Research, 68(13), e2300409. https://doi.org/10.1002/mnfr.202300409
  • Flieger, J., Forma, A., Flieger, W., Flieger, M., Gawlik, P. J., Dzierżyński, E., Maciejewski, R., Teresiński, G., & Baj, J. (2024). Carotenoid supplementation for alleviating the symptoms of Alzheimer’s disease. International Journal of Molecular Sciences, 25(16), 8982. https://doi.org/10.3390/ijms25168982
  • Utomo, N. P., Pinzon, R. T., Latumahina, P. K., & Damayanti, K. R. S. (2024). Astaxanthin and improvement of dementia: A systematic review of current clinical trials. Cerebral Circulation – Cognition and Behavior, 7, 100226. https://doi.org/10.1016/j.cccb.2024.100226
  • Lotfi, A., Abroodi, Z., & Khazaei, M. (2024). Biological activities of astaxanthin in the treatment of neurodegenerative diseases. Neurodegenerative Disease Management, 14(6), 241–256. https://doi.org/10.1080/17582024.2024.2433932
  • Luz, D. A., Pinheiro, A. M., Fontes-Júnior, E. A., & Maia, C. S. F. (2023). Neuroprotective, neurogenic, and anticholinergic evidence of Ganoderma lucidum cognitive effects: Crucial knowledge is still lacking. Medicinal Research Reviews, 43(5), 1504–1536. https://doi.org/10.1002/med.21957
  • Lian, W., Yang, X., Duan, Q., & Li, J. (2024). The biological activity of Ganoderma lucidum on neurodegenerative diseases: The interplay between different active compounds and the pathological hallmarks. Molecules, 29(11), 2516. https://doi.org/10.3390/molecules29112516
  • Menon, A., Jalal, A., Arshad, Z., Nawaz, F. A., & Kashyap, R. (2025). Benefits, side effects, and uses of Hericium erinaceus as a supplement: A systematic review. Frontiers in Nutrition, 12, 1641246. https://doi.org/10.3389/fnut.2025.1641246
  • Cornford, N., & Charnley, M. (2025). Hericium erinaceus: A possible future therapeutic treatment for the prevention and delayed progression of Alzheimer’s disease? A narrative review. Nutrition Research Reviews, 38(2), 613–627. https://doi.org/10.1017/S0954422425000058
  • Wang, X., et al. (2026). Polyphenol consumption and neurodegeneration risk: A systematic meta-analysis of randomized controlled trials bridging nutrition and cognitive health. Food & Function, 17(3), 1114–1126. https://doi.org/10.1039/D5FO05135E
  • Simão, V. C., Prudente, T. P., Oliveira, A. P. L., De Oliveira, C., & Silveira, E. A. (2026). Effect of extra virgin olive oil on mild cognitive impairment and dementia in older adults: A systematic review and meta-analysis of clinical trials. Clinical Nutrition ESPEN, 73, 102977. https://doi.org/10.1016/j.clnesp.2026.102977. 
  1.