Sarkopénia a malnutrícia nepredstavujú len prirodzené prejavy starnutia, ale sú to závažné geriatrické syndrómy charakterizované poruchou výživového stavu, úbytkom svalovej hmoty, znížením svalovej sily a zhoršením celkovej fyzickej zdatnosti.
Sarkopénia je progresívne a systémové ochorenie kostrového svalstva, ktoré vedie k vyššiemu riziku pádov, fraktúr, strate sebestačnosti, zníženiu kvality života a zvýšenej mortalite. Výskyt sarkopénie u seniorov sa odhaduje na viac ako 20 % a s vekom ďalej rastie.
Pre sarkopéniu a malnutríciu je charakteristická kombinácia:
• úbytku svalovej hmoty a svalovej sily,
• zníženého prísunu energie a bielkovín (anorexia starnutia),
• neúmyselného poklesu telesnej hmotnosti,
• zvýšenej únavy, slabosti a zhoršenej funkčnej kapacity,
• často aj skrytého prítomného zápalu či zvýšeného podielu tukového tkaniva.
Diagnóza nevychádza z jediného parametra, ale z komplexného zhodnotenia klinického obrazu, nutričnej anamnézy, antropometrických meraní, funkcionality svalov a prístrojových vyšetrení. Sarkopénia aj malnutrícia môžu mať primárne (spojené s vekom a starnutím) aj sekundárne príčiny (spojené s chronickými chorobami, inaktivitou či nevhodnou stravou).
Svalová hmota dosahuje svoje maximum v dospelosti a po 30. roku života dochádza k jej fyziologickému poklesu o 3 – 8% za dekádu. Pri nedostatočnom pohybe a malnutrícii sa tento proces výrazne urýchľuje.
S vekom sa rozvíja tzv. anabolická rezistencia – znížená schopnosť svalov reagovať na bežný príjem bielkovín tvorbou nových svalových tkanív. Zároveň nastáva anorexia starnutia, pri ktorej dochádza k poklesu chuti do jedla a k zníženiu energetického príjmu až o 25 %.
Na vzniku a progresii sa podieľajú aj ďalšie faktory:
• nedostatok pohybovej aktivity (hypokinéza),
• zhoršený stav chrupu, poruchy prehĺtania (dysfágia) a trávenia,
• degradácia chuti a čuchu,
• chronický systémový zápal nízkeho stupňa,
• hormónová dysbalancia a inzulínová rezistencia,
• užívanie viacerých liekov (nechutenstvo, nauzea),
• sociálna izolácia, kognitívny pokles a depresie.
Dôsledkom týchto zmien nie je len samotná strata svalov, ale aj zníženie imunity, zhoršené hojenie rán, zvýšené riziko hospitalizácií a vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť.
Sarkopéniu a malnutríciu možno podľa ich pôvodu rozdeliť na primárnu a sekundárnu formu.
Primárne príčiny
Vznikajú primárne v dôsledku fyziologického procesu starnutia:
• prirodzený úbytok svalových vlákien a neuromuskulárna degenerácia,
• fyziologické zmeny v regulácii chuti do jedla (anorexia starnutia),
• pokles tvorby anabolických hormónov.
Sekundárne príčiny
Sú vyvolané externými faktormi alebo sprievodnými ochoreniami:
• Fyzická inaktivita: dlhodobý pobyt na lôžku, imobilita, sedavý spôsob života.
• Nutričný deficit: nedostatočný príjem bielkovín, celkovej energie alebo mikronutrientov.
• Chronické ochorenia: onkologické ochorenia, chronické zlyhávanie srdca, obličiek či pečene, CHOCHP.
• Zápalové a metabolické poruchy: chronické infekcie, diabetes mellitus 2. typu.
Osobitnou formou je sarkopenická obezita – stav, kedy má pacient súčasne nadmerné množstvo tukového tkaniva a výrazne zníženú svalovú hmotu a silu. Tukové tkanivo prerastá do svalov, podporuje prozápalové prostredie a inzulínovú rezistenciu, čím sa negatívne účinky oboch porúch násobia.
Príznaky sa rozvíjajú postupne a často bývajú okolím prehliadané alebo pripisované „bežnému starnutiu“.
Najčastejšie sa objavujú:
• svalová slabosť a pokles sily (ťažkosti pri vstávaní zo stoličky, nosení nákupu),
• spomalenie chôdze a poruchy rovnováhy,
• častejšie pády a zakopnutia,
• neúmyselný úbytok hmotnosti (voľný odev, voľné prstene),
• strata svalového objemu (viditeľná najmä na ramenách, stehnách a lýtkach),
• výrazná únava, vyčerpanosť a strata energie,
• znížená chuť do jedla a rýchly pocit sýtosti,
• problémy so žutím alebo prehĺtaním stravy.
Hmotnosť pacienta so sarkopenickou obezitou môže byť normálna alebo zvýšená, čo maskuje závažný úbytok svaloviny a výživový deficit.
Pády a fraktúry
Oslabenie svalstva a porucha rovnováhy vedú k vysokej incidencii pádov. Dôsledkom bývajú závažné zlomeniny (najmä krčka stehnovej kosti), ktoré často znamenajú stratu samostatnosti a trvalú imobilitu.
Strata sebestačnosti a krehkosť (Frailty)
Postupný úbytok svalstva vedie k syndrómu geriatrickej krehkosti. Pacient postupne stráca schopnosť vykonávať bežné denné činnosti (hygiena, varenie, nákupy) a stáva sa závislým od pomoci druhých.
Metabolické a orgánové poruchy
Svalové tkanivo je hlavným miestom spotreby glukózy. Stratou svalov sa zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie, diabetu 2. typu, metabolického syndrómu a steatózy pečene.
Zhoršenie imunity a hojenia
Pri proteínovej malnutrícii dochádza k oslabeniu imunitného systému, vyššej náchylnosti na infekcie (najmä dýchacích a močových ciest) a k spomalenému hojeniu rán či proleženín.
Tvorba opuchov (edémov)
Pri kritickom a dlhodobom nedostatku bielkovín klesá hladina krvných bielkovín (albumínu), čo vedie k prestupu tekutiny do tkanív a vzniku edémov.
Diagnostika sarkopénie a malnutrície zahŕňa:
• Nutričný skríning a anamnézu: hodnocenie príjmu stravy, zmien hmotnosti, stavu chrupu a prehĺtania.
• Skríningové dotazníky: napr. dotazník SARC-F na identifikáciu rizika sarkopénie.
• Meranie svalovej sily: dynamometria (meranie sily stisku ruky).
• Hodnotenie fyzického výkonu: meranie rýchlosti chôdze, testy vstávania zo stoličky.
• Antropometrické merania: BMI, obvod lýtka, obvod paže, obvod pása.
• Analýzu zloženia tela: Bioimpedančná analýza (BIA), duálna röntgenová absorpciometria (DXA).
• Laboratórne vyšetrenia: stanovenie celkových bielkovín, albumínu, prealbumínu, kreatinínu, zápalových parametrov (CRP) a hladiny vitamínu D.
Terapia sarkopénie a malnutrície si vyžaduje kombináciu fyzickej aktivity a cielenej nutričnej podpory.
Ciele liečby zahŕňajú:
• zastaviť úbytok a podporiť obnovu svalovej hmoty a sily,
• zabezpečiť dostatočný energetický a bielkovinový príjem,
• zlepšiť fyzickú zdatnosť, stabilitu a zabrániť pádom,
• korigovať nedostatok vitamínov a minerálnych látok,
• udržať sebestačnosť a kvalitu života.
Základom terapie je progresívny odporový (silový) tréning v kombinácii s aeróbnou aktivitou a cvičením na rovnováhu.
Farmakologická liečba sa zameriava najmä na liečbu sprievodných ochorení a prípadnú korekciu hormonálnych či metabolických porúch.
Liečebná výživa je kľúčovým piliérom v prevencii aj liečbe sarkopénie a malnutrície.
Jej cieľom je:
Výživa sa musí prispôsobiť:
Individualizácia liečebnej výživy
Liečebná výživa pri sarkopénii a malnutrícii musí byť vždy prispôsobená konkrétnemu pacientovi.
Odporúčania pre sebestačného seniora s miernym úbytkom svaloviny sa výrazne líšia od odporúčaní pre:
Individualizovaný výživový plán by mal zostaviť nutričný terapeut v spolupráci s ošetrujúcim lekárom (geriatrom, internistom). Pravidelné kontroly umožňujú upravovať nastavenie stravy na základe vývoja hmotnosti, svalovej sily, hydratácie a laboratórnych parametrov.
Potrebujete sa poradiť ohľadom nastavenia personalizovaného jedálnička? Kontaktujte nutričného terapeuta.
Bielkoviny sú základným stavebným kameňom svalového tkaniva. Z dôvodu anabolickej rezistencie potrebujú starší dospelí vyšší príjem bielkovín než mladšia populácia.
Odporúčaný príjem: Pre seniorov so sarkopéniou alebo v riziku malnutrície sa odporúča príjem 1,0 – 1,2 g/kg telesnej hmotnosti denne, pri závažnej malnutrícii alebo intenzívnom cvičení až 1,2 – 1,5 g/kg/deň (pokiaľ pacient nemá závažné ochorenie obličiek).
Kvalita bielkovín: Dôležitý je dostatok esenciálnych aminokyselín, najmä leucínu, ktorý pôsobí ako priamy spúšťač tvorby svalových bielkovín.
Rozdelenie dávok: Bielkoviny je vhodné rozdeliť rovnomerne do všetkých hlavných jedál dňa (cca 25 – 30 g bielkovín na jedno jedlo), aby sa zabezpečil opakovaný stimul pre svalovú proteosyntézu.
Zdroje bielkovín
Živočíšne zdroje (plnohodnotné): chudé mäso (hydina, hovädzie), ryby, vajcia, mlieko, tvaroh, jogurty, syry.
Rastlinné zdroje: sója a sójové výrobky (tofu), šošovica, hrach, fazuľa, orechy.
Upozornenie: Pri zníženej funkcii obličiek je potrebné príjem bielkovín konzultovať s lekárom, aby sa predišlo ich nadmernému zaťaženiu.
Dostatočný energetický príjem je podmienkou na to, aby telo nezneužívalo prijaté bielkoviny ako zdroj energie na bežný chod organizmu.
Energetická potreba u seniorov sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí 25 – 30 kcal/kg hmotnosti/deň (alebo cca 100 – 120 kJ/kg/deň).
Pri výraznom hmotnostnom úbytku alebo akútnom ochorení sa energetická potreba ešte zvyšuje.
Pri hodnotení je potrebné vychádzať ztzv. suchej alebo adjustovanej hmotnosti, aby sa predišlo skresleniu v dôsledku opuchov alebo obezity.
Sacharidy majú pokrývať približne 50 – 60 % celkovej energie. Sú hlavným zdrojom energie pre svalovú prácu a mozog. Uprednostňovať treba komplexné sacharidy (celozrnné výrobky, obilniny, zemiaky, ryžu, strukoviny).
Vláknina: Odporúčaný denný príjem u seniorov je minimálne 30 g denne.
Nerozpustná vláknina (celozrnné pečivo, ovsené vločky) podporuje črevnú peristaltiku a bráni zápche.
Rozpustná vláknina (ovocie, zelenina, pektín) upravuje metabolizmus tukov a hladinu glukózy.
Príjem vlákniny musí byť vždy sprevádzaný dostatočným príjmom tekutín.
Tuky tvoria energeticky najbohatšiu zložku stravy a mali by pokrývať do 30 % energetického príjmu. Zabezpečujú vstrebávanie lipofilných vitamínov (A, D, E, K).
Mononenasýtené a polynenasýtené tuky: Mali by tvoriť väčšinu príjmu (olivový a repkový olej, orechy, semienka, tučné morské ryby – zdroj omega-3 mastných kyselín s protizápalovým účinkom).
Nasýtené tuky: Obmedziť na menej ako 10 % z celkovej energie (mastné mäso, masť, údeniny, plnotučné mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku).
Kľúčové vitamíny pri sarkopénii a malnutrícii:
Vitamín D: Mimoriadne dôležitý pre zdravie kostí aj správnu funkciu svalov. U seniorov klesá jeho tvorba v koži. Odporúčaná dávka pre osoby nad 60 – 70 rokov je 10 – 15 μg denne (400 – 800 IU/deň, pri deficite aj viac). Kombinácia vitamínu D a vápnika znižuje riziko pádov a zlomenín.
Vitamíny skupiny B (B12, B6, kyselina listová): Dôležité pre nervovú sústavu, krvotvorbu a metabolizmus. Deficit B12 býva častý pri atrofickej gastritíde u seniorov.
Vitamín C a E: Významné antioxidanty podporujúce imunitný systém a hojenie tkanív.
Vápnik: Kľúčový pre kostnú hmotu a svalovú kontrakciu. Denný príjem by mal dosahovať 1 000 – 1 200 mg denne. Najlepším zdrojom sú mliečne výrobky (tvaroh, syry, jogurty), pri ktorých je vstrebateľnosť najvyššia podvečer a večer.
Železo: Dôležité pre transport kyslíka do svalov. Jeho deficit spôsobuje chudokrvnosť, slabosť a únavu.
Sodík a kuchynská soľ: Príjem soli by nemal presiahnuť 5 g denne (cca 2 000 mg sodíka), najmä pri sprievodnej hypertenzii alebo sklonoch k opuchom.
Strava by mala byť pestrá, chutná a vizuálne atraktívna.
Jedlá rozdeľte do 5 až 6 menších Porcií počas dňa (3 hlavné jedlá a 2–3 desiaty/olovranty).
Každé jedlo by malo obsahovať kvalitný zdroj bielkovín (mäso, vajcia, tvaroh, mliečny výrobok, ryba).
Pri problémoch so žutím alebo prehĺtaním upravte konzistenciu stravy (mletá, mixovaná, kašovitá strava).
Nezabúdajte na dostatočný pitný režim počas celého dňa (voda, slabé čaje, riedené šťavy).
Zaraďte pravidelnú fyzickú aktivitu primeranú stavu (chôdza, jednoduché silové cvičenia s vlastnou váhou alebo odporovou gumou).
Pri výraznom nechutenstve alebo nedostatočnom príjme stravy po konzultácii s lekárom alebo nutričným terapeutom využite sipping (špeciálne vysokoenergetické a vysokobielkovinové výživové nápoje dostupné v lekárni).
Nezvyšujte ani neobmedzujte svojvoľne žiadnu zložku stravy bez konzultácie s odborníkom.
