Sú ochorenia, ktorých zvládnutie vyžaduje predovšetkým vhodnú diétu a úpravu životného štýlu. Potom sú tu také, na zvládnutie ktorých je potrebná farmakoterapia, teda dlhodobé či krátkodobé užívanie rôznych foriem liekov.
Medzi jedlom a liekom však existuje interakcia, teda vzájomné ovplyvňovanie účinku. Niekedy sú tieto interakcie závažné, inokedy menej. Pre zabezpečenie optimálneho liečebného výsledku je však vždy dobré o nich vedieť, pretože potraviny a špecifické zložky v strave, ktorú sme prijali, menia spôsob, akým sa lieky vstrebávajú, distribuujú v organizme, metabolizujú aj vylučujú.
Interakcie medzi potravinami a liekmi
Interakcie medzi potravinami a liekmi môžu existovať na úrovni farmakokinetiky a farmakodynamiky. Pre zjednodušenie si ich však môžeme rozdeliť na pozitívne a negatívne. Vzájomné pôsobenie medzi liekom a potravinami môže zlepšiť prístup liečiva na miesto účinku, zlepšiť jeho biologickú dostupnosť, môže pomôcť zmierniť nežiaduce účinky lieku a predchádzať vzniku toxicity. Teda môžu pozitívne ovplyvňovať liečbu. Na druhej strane, sú negatívne interakcie, ktoré je zvlášť dôležité brať do úvahy pri hľadaní príčiny zlyhávania farmakoterapie, a keď je potrebné predchádzať nežiaducim účinkom a toxicite, ktoré môžu byť umocnené práve potravinami a ich zložkami.
Poznať vzájomnú interakciu medzi potravinami a liekmi je dôležité aj na určenie vhodného dávkovania lieku, jeho načasovania, možno aj prípadnej zmeny na inú formu alebo typ lieku, obmedzenie alebo vylúčenie niektorej potraviny, alebo naopak jej zvýšené zaradenie do diéty.
Vieme, že dávka lieku môže byť vplyvom určitých potravín znížená alebo zvýšená. Výsledkom môže byť znížený účinok lieku, neprejavenie sa očakávaného účinku, dlhšie zotavovanie sa pacienta, potrebu užívania ďalších liekov, zhoršenie zdravia, zvýšenie nežiaducich účinkov, a v neposlednom rade aj možná malnutrícia.
Ktoré potraviny predstavujú najčastejšie problém v kombinácii s liekmi?
Najbežnejšia je kombinácia ovocia a štiav, mlieka a mliečnych výrobkov, potravín s obsahom vitamínu K, vápnika, železa, potravín s obsahom tyramínu, alkoholu a určitých liekov. Napríklad grapefruit a grapefruitová šťava (ale tiež limetky, citrusy) môžu zvýšiť biologickú dostupnosť lieku inhibíciou enzýmu cytochrómu P450 3A4. Ide napríklad o statíny (lieky používané na zníženie cholesterolu) alebo blokátory kalciových kanálov (to sú napr. lieky používané na zníženie krvného tlaku), imunosupresíva, kortikoidy, antihistaminiká, analgetiká.
Naopak, kyslé ovocné šťavy môžu znižovať účinok niektorých antibiotík, napríklad penicilínu. Tvrdé syry, hovädzie mäso, spracované mäso, sója, sušené ovocie, čokolády, kvasnicové extrakty sú potraviny bohaté na tyramín, ktorý v kombinácií s IMAO liekmi (liečba depresie) alebo linezolidom (antibiotikum používané na liečbu pneumónie a ďalších infekcií) spôsobuje akútne zvýšenie krvného tlaku a bolesť hlavy.
Vždy vážna a nebezpečná vec je kombinácia alkoholu a liekov. Okrem ovplyvnenia účinku lieku hrozí poškodenie pečene, obličiek, v niektorých prípadoch aj smrť.
Interakcia liekov na predpis s voľne predajnými liekmi
Nemali by sme zabúdať ani na to, že okrem liekov na predpis sú možné tiež interakcie s voľne predajnými liekmi, bylinami a doplnkami. Známy je Ľubovník bodkovaný a jeho interakcia s antidepresívami, ale aj inými voľne predajnými liekmi a bylinkami na ovplyvňovanie nálady. Čaj so Šalvie lekárskej môže zlepšiť účinok chemoterapeutík pri liečbe niektorých typov nádorov.
Ako a kedy lieky užívať?
Častou otázkou pacientov je, kedy je vhodné lieky užívať – so stravou alebo nalačno? Čas medzi podaním lieku a požitím jedla je dôležitý faktor. Vzhľadom na rôznu stabilitu medikamentov voči žalúdočným tekutinám ich môžeme rozdeliť na tie, ktoré je nutné užívať s jedlom, resp. pol hodiny pred alebo po jedle. Druhú skupinu predstavujú medikamenty, ktoré sa užívajú 2 hodiny pred jedlom alebo 3 – 4 hodiny po jedle.
Aké tekutiny a nápoje sú vhodné na zapíjanie medikamentov?
Druh, objem a tiež aj teplota nápojov používaných na zapíjanie medikamentov môžu ovplyvniť ich pôsobenie. Najvhodnejšou tekutinou je čistá neperlivá vlažná voda. U väčšiny liekov voda zabezpečí optimálnu účinnosť lieku, zabraňuje tiež priľnutiu užitého lieku na stenu pažeráka. Tento problém môže nastať u starších ľudí, ktorí už majú napríklad zníženú tvorbu slín.
Kolové nápoje, kakao, káva ale aj mlieko vedú k zmenenej absorpcii lieku, menia pH v žalúdku, vedú k oneskorenému vyprázdňovaniu žalúdka aj k ich chelácii, a teda k zmenenému účinku lieku. Určitú rolu zohráva aj teplota nápoja. Príliš studený alebo príliš teplý nápoj spôsobuje oneskorené vyprázdňovanie žalúdka a následne oneskorenú absorpciu liečiva.
Potenciálne liekové a potravinové interakcie u rizikových pacientov
Mimoriadne dôležité je vyhodnotiť potenciálne liekové a potravinové interakcie u rizikových pacientov, u ktorých hrozí nutričná podvýživa. Sú to predovšetkým pacienti s gastrointestinálnymi a metabolickými poruchami (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, celiakia, diabetes, osteoporóza), onkologickí pacienti, pacienti s anémiou, pacienti so zlyhávajúcimi obličkami, obézni ľudia, starší ľudia, ľudia s akútnym aj chronickým dlhodobým príjmom alkoholu. Patria tu tiež pacienti na enterálnej a parenterálnej výžive. Vznik podvýživy môže byť podmienený aj liekmi používanými na liečbu akútnych alebo chronických ochorení.
Poradenstvo pre pacientov v Holistiq a spolupráca s lekármi môže pacientom pomôcť čo najviac eliminovať negatívne interakcie medzi potravinami a liekmi, a môže podporiť tie pozitívne a prispeje k efektívnosti liečby.