Arteriálna hypertenzia, označovaná aj ako vysoký krvný tlak, patrí medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení a predčasného úmrtia [1, 2]. Dlhodobo zvýšený krvný tlak postupne poškodzuje cievy, srdce, mozog, obličky a ďalšie orgány, pričom ochorenie môže mnoho rokov prebiehať bez výrazných príznakov.
Ide o mimoriadne časté ochorenie. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) malo v roku 2024 hypertenziu približne 1,4 miliardy dospelých vo veku 30–79 rokov, teda asi tretina ľudí v tejto vekovej skupine. Približne 44 % z nich o svojom ochorení nevedelo a dostatočne kontrolovaný krvný tlak malo len asi 23 % [2].
Krvný tlak predstavuje tlak, ktorým krv pôsobí na steny tepien. Vyjadruje sa dvoma hodnotami:
• Systolický krvný tlak – tlak v tepnách počas sťahu srdca (vyššia hodnota).
• Diastolický krvný tlak – tlak v tepnách počas uvoľnenia srdca medzi jednotlivými sťahmi (nižšia hodnota).
Hodnota krvného tlaku sa zapisuje v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg), napríklad 128/82 mmHg.
Podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) z roku 2024 sa krvný tlak nameraný v ambulancii klasifikuje takto [1]:
Kategória Krvný tlak nameraný v ambulancii
Nezvýšený krvný tlak < 120/70 mmHg
Zvýšený krvný tlak 120–139/70–89 mmHg
Hypertenzia ≥ 140/90 mmHg
Pri zaradení rozhoduje vyššia z kategórií, do ktorej spadá systolická alebo diastolická hodnota.
Nová kategória zvýšeného krvného tlaku zdôrazňuje, že kardiovaskulárne riziko rastie plynulo už od nižších hodnôt a nezačína až po prekročení hranice 140/90 mmHg [1]. Európska spoločnosť pre hypertenziu (ESH) v odporúčaniach z roku 2023 naďalej používa pôvodné delenie (optimálny, normálny a vysoký normálny krvný tlak, hypertenzia 1.–3. stupňa); diagnostická hranica hypertenzie 140/90 mmHg je však v oboch dokumentoch rovnaká [3].
Diagnóza hypertenzie sa nestanovuje na základe jedného merania. Rozhodujúce je správne vykonané opakované meranie a podľa možností aj meranie mimo ambulancie – domáce meranie alebo 24-hodinové ambulantné monitorovanie krvného tlaku [1].
Výška krvného tlaku je daná predovšetkým množstvom krvi, ktoré srdce prečerpá (srdcovým výdajom), a odporom, ktorý kladú prúdiacej krvi periférne cievy. Tieto veličiny ovplyvňuje súhra viacerých regulačných mechanizmov:
• objem tekutín a hospodárenie organizmu so sodíkom,
• činnosť obličiek,
• sympatikový nervový systém,
• hormonálne regulačné mechanizmy,
• funkcia endotelu – vnútornej výstelky ciev,
• pružnosť cievnej steny.
Kľúčovú úlohu v regulácii krvného tlaku zohrávajú obličky a systém renín–angiotenzín–aldosterón. Tento systém ovplyvňuje napätie (tonus) ciev a hospodárenie organizmu so sodíkom a vodou, a tým aj objem cirkulujúcej krvi. Pri dlhodobo vysokom príjme sodíka a pri zníženej schopnosti obličiek sodík vylučovať môže dochádzať k jeho zadržiavaniu spolu s vodou a k zvyšovaniu krvného tlaku.
Významnú úlohu má aj zvýšená aktivita sympatikového nervového systému, porucha funkcie endotelu so zníženou dostupnosťou oxidu dusnatého, ktorý cievy rozširuje, a s pribúdajúcim vekom postupné tuhnutie veľkých tepien. Práve tuhnutie tepien vysvetľuje, prečo vo vyššom veku typicky stúpa najmä systolický tlak.
Hypertenzia preto zvyčajne nevzniká v dôsledku jediného mechanizmu. Ide o komplexný proces, na ktorom sa podieľajú genetické predispozície, vek, telesná hmotnosť, stravovanie, fyzická aktivita, hormonálne faktory, ochorenia obličiek a ďalšie vplyvy [1, 3].
Z hľadiska príčiny sa hypertenzia rozdeľuje na primárnu a sekundárnu.
Primárna (esenciálna) hypertenzia
Primárna hypertenzia predstavuje veľkú väčšinu prípadov hypertenzie u dospelých. Nie je spôsobená jedným konkrétnym ochorením – na jej vzniku sa podieľa kombinácia genetických predispozícií, starnutia a faktorov prostredia a životného štýlu [3]. Riziko zvyšujú najmä:
• vyšší vek a rodinný výskyt hypertenzie,
• nadváha a obezita, najmä s hromadením tuku v oblasti brucha,
• vysoký príjem sodíka a nízky príjem draslíka,
• nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• fajčenie,
• nevhodné stravovacie návyky,
• poruchy spánku,
• dlhodobý psychosociálny stres,
• metabolické ochorenia (napr. inzulínová rezistencia, diabetes 2. typu).
Nie všetky rizikové faktory je možné ovplyvniť. Veľká časť z nich však súvisí so životným štýlom – a práve na ne sa zameriavajú liečebná výživa a režimové opatrenia.
Sekundárna hypertenzia
Pri sekundárnej hypertenzii je zvýšený krvný tlak dôsledkom konkrétneho ochorenia alebo pôsobenia určitej látky či lieku [1, 3]. Medzi možné príčiny patria napríklad:
• ochorenia obličkového tkaniva (renoparenchymatózna hypertenzia),
• zúženie obličkových tepien (renovaskulárna hypertenzia),
• primárny hyperaldosteronizmus,
• ochorenia štítnej žľazy a prištítnych teliesok,
• Cushingov syndróm,
• feochromocytóm a paraganglióm,
• obštrukčné spánkové apnoe,
• koarktácia aorty a niektoré ďalšie vrodené ochorenia,
• niektoré lieky a látky – napr. nesteroidné protizápalové lieky, kortikosteroidy, hormonálna antikoncepcia s estrogénmi, dekongestíva, niektoré protinádorové lieky, stimulanciá (napr. amfetamíny, kokaín) a sladké drievko s obsahom glycyrizínu.
Na sekundárnu príčinu je potrebné myslieť najmä pri vzniku hypertenzie v mladom veku, pri náhlom výraznom zvýšení alebo zhoršení krvného tlaku, pri hypertenzii, ktorú sa nedarí kontrolovať napriek adekvátnej liečbe, alebo pri nevysvetlenej hypokaliémii. ESC odporúča komplexné vyšetrenie hlavných sekundárnych príčin u dospelých, u ktorých bola hypertenzia diagnostikovaná pred 40. rokom veku; u mladých ľudí s obezitou sa má začať vyšetrením na obštrukčné spánkové apnoe [1].
Klinické formy hypertenzie
Podľa výsledkov merania a klinického obrazu sa rozlišuje niekoľko foriem (fenotypov) hypertenzie [1, 3]:
• Izolovaná systolická hypertenzia – systolický tlak ≥ 140 mmHg pri diastolickom tlaku < 90 mmHg. Typicky sa vyskytuje vo vyššom veku v súvislosti s tuhnutím veľkých tepien.
• Hypertenzia bieleho plášťa – krvný tlak je zvýšený pri meraní v ambulancii, mimo zdravotníckeho zariadenia je však pod diagnostickou hranicou.
• Maskovaná hypertenzia – hodnoty v ambulancii sú pod diagnostickou hranicou, pri domácom meraní alebo 24-hodinovom monitorovaní sú však zvýšené.
• Rezistentná hypertenzia – krvný tlak zostáva ≥ 140/90 mmHg napriek liečbe najmenej tromi liekmi vrátane diuretika v maximálnych tolerovaných dávkach, pričom je potvrdený meraním mimo ambulancie a je vylúčené nepravidelné užívanie liekov.
• Hypertenzná emergencia – výrazne zvýšený krvný tlak spojený s akútnym poškodením orgánov (napr. mozgu, srdca, obličiek alebo sietnice), ktorý si vyžaduje okamžitú nemocničnú liečbu.
Hypertenzia môže byť dlhodobo úplne bez príznakov, preto býva označovaná ako „tichý“ rizikový faktor. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako vysoký krvný tlak zistiť, je jeho meranie [2].
Pri výrazne zvýšených hodnotách sa môžu objaviť napríklad:
• bolesť hlavy,
• závraty,
• búšenie srdca alebo nepravidelný pulz,
• pocit tlaku v hlave, hučanie v ušiach,
• dýchavica,
• poruchy videnia,
• krvácanie z nosa,
• nevoľnosť.
Tieto príznaky nie sú špecifické pre hypertenziu a ich neprítomnosť neznamená, že krvný tlak je normálny.
Kedy vyhľadať okamžitú pomoc: vysoký krvný tlak sprevádzaný bolesťou na hrudníku, náhlou dýchavicou, poruchou reči, slabosťou alebo necitlivosťou polovice tela, zmätenosťou, náhlou poruchou videnia alebo veľmi silnou bolesťou hlavy si vyžaduje okamžité lekárske vyšetrenie (tiesňová linka 155 alebo 112). Môže ísť o hypertenznú emergenciu, akútny infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu [1].
Dlhodobo zvýšený tlak mechanicky zaťažuje cievnu stenu a podporuje vznik štrukturálnych a funkčných zmien v cievach. Postupne môže dochádzať k poškodeniu tzv. cieľových orgánov – v odborných odporúčaniach sa používa pojem poškodenie orgánov sprostredkované hypertenziou [1].
Srdce
Hypertenzia zvyšuje odpor, proti ktorému musí ľavá komora srdca pumpovať krv. Dlhodobým následkom môže byť:
• hypertrofia (zhrubnutie steny) ľavej komory,
• ischemická choroba srdca a infarkt myokardu,
• srdcové zlyhávanie,
• poruchy srdcového rytmu, najmä fibrilácia predsiení.
Mozog
Hypertenzia patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory cievnej mozgovej príhody. Zvyšuje riziko:
• ischemickej cievnej mozgovej príhody,
• vnútromozgového krvácania,
• poškodenia drobných mozgových ciev,
• kognitívneho poškodenia a demencie.
Obličky
Dlhodobo zvýšený krvný tlak poškodzuje drobné cievy obličiek a môže postupne znižovať ich filtračnú schopnosť. Vzťah medzi hypertenziou a ochorením obličiek je obojstranný: hypertenzia môže poškodzovať obličky a chronické ochorenie obličiek zároveň zvyšuje krvný tlak.
Cievy
Hypertenzia urýchľuje poškodenie cievnej steny a zvyšuje celkové kardiovaskulárne riziko. Môže prispievať k rozvoju:
• aterosklerózy,
• ochorenia periférnych artérií,
• ochorení aorty vrátane aneuryzmy a disekcie.
Oči
Poškodenie drobných ciev sietnice môže viesť k hypertenznej retinopatii a zhoršeniu zraku.
Diagnostika hypertenzie nespočíva len v samotnom zistení vysokého krvného tlaku. Jej cieľom je potvrdiť diagnózu, odhaliť prípadnú sekundárnu príčinu, zistiť poškodenie cieľových orgánov a posúdiť celkové kardiovaskulárne riziko [1, 3]. Zahŕňa najmä:
• opakované meranie krvného tlaku v ambulancii a podľa možností aj mimo nej,
• osobnú a rodinnú anamnézu vrátane užívaných liekov, doplnkov výživy a stravovacích návykov,
• fyzikálne vyšetrenie vrátane telesnej hmotnosti a obvodu pása,
• laboratórne vyšetrenie krvi – najmä sodík, draslík, kreatinín s odhadom glomerulárnej filtrácie, lipidový profil a glykémiu alebo glykovaný hemoglobín (HbA1c),
• vyšetrenie moču vrátane pomeru albumín/kreatinín,
• elektrokardiogram (EKG),
• odhad kardiovaskulárneho rizika (napr. pomocou modelov SCORE2 a SCORE2-OP),
• podľa potreby ďalšie vyšetrenia – napr. echokardiografiu, vyšetrenie očného pozadia alebo cielené vyšetrenia na sekundárnu príčinu hypertenzie.
Meranie mimo ambulancie
ESC 2024 na potvrdenie diagnózy a sledovanie liečby uprednostňuje meranie krvného tlaku mimo ambulancie, pokiaľ je dostupné [1]. Pre jednotlivé spôsoby merania platia odlišné diagnostické hranice:
Spôsob merania Hranica pre hypertenziu
Meranie v ambulancii ≥ 140/90 mmHg
Domáce meranie (priemer hodnôt) ≥ 135/85 mmHg
24-hodinové ambulantné monitorovanie –
priemer za 24 hodín ≥ 130/80 mmHg
24-hodinové ambulantné monitorovanie –
denný priemer ≥ 135/85 mmHg
Meranie mimo ambulancie pomáha odhaliť hypertenziu bieleho plášťa a maskovanú hypertenziu. Domáce meranie zároveň posilňuje aktívne zapojenie pacienta do liečby a jej dodržiavanie [1].
Správna technika domáceho merania
• Používajte validovaný tlakomer s manžetou na rameno primeranej veľkosti.
• Aspoň 30 minút pred meraním nefajčite, nepite kávu ani iné kofeínové nápoje a necvičte.
• Pred meraním približne 5 minút pokojne seďte; chrbát a ruka majú byť podopreté, chodidlá položené na podlahe, nohy neprekrížené a manžeta vo výške srdca.
• Počas merania nerozprávajte.
• Merajte ráno aj večer, vždy dvakrát s odstupom 1–2 minút, aspoň 3, ideálne 6–7 po sebe nasledujúcich dní pred kontrolou u lekára. Hodnoty si zapisujte [1, 3].
Cieľom liečby nie je iba znížiť číslo na tlakomere, ale predovšetkým znížiť riziko:
• infarktu myokardu,
• cievnej mozgovej príhody,
• srdcového zlyhávania,
• poškodenia obličiek,
• ďalších kardiovaskulárnych komplikácií a predčasného úmrtia.
Režimové opatrenia
Úprava životného štýlu je základom prevencie aj liečby vo všetkých štádiách ochorenia. U ľudí s hypertenziou farmakoterapiu dopĺňa, nenahrádza ju [1]. Medzi opatrenia s preukázaným účinkom patria:
• obmedzenie príjmu sodíka a dostatočný príjem draslíka (podrobne v časti Minerálne látky),
• dosiahnutie a udržanie primeranej telesnej hmotnosti,
• stravovanie podľa vzoru DASH alebo stredomorskej stravy,
• obmedzenie alkoholu a sladených nápojov,
• pravidelná fyzická aktivita,
• ukončenie fajčenia.
Fyzická aktivita. Pravidelný pohyb je dôležitou súčasťou nefarmakologickej liečby hypertenzie. ESC odporúča najmenej 150 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne (napr. 30 minút 5–7 dní v týždni) alebo 75 minút intenzívnej aktivity rozložených do 3 dní, doplnených silovým tréningom nízkej až strednej intenzity 2–3-krát týždenne [1]. WHO odporúča dospelým 150–300 minút stredne intenzívnej alebo 75–150 minút intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne a posilňovanie veľkých svalových skupín aspoň 2 dni v týždni [4].
Vhodné sú napríklad rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie, turistika, beh primeraný zdravotnému stavu a silový tréning. Pohybový plán sa má prispôsobiť veku, kondícii, hodnotám krvného tlaku a pridruženým ochoreniam; pri veľmi vysokých hodnotách tlaku je potrebné intenzitu záťaže vopred konzultovať s lekárom.
Fajčenie. Fajčenie výrazne zvyšuje kardiovaskulárne riziko. Nikotín aktivuje sympatikový nervový systém a krátkodobo zvyšuje krvný tlak a srdcovú frekvenciu. Ukončenie fajčenia je jedným z najdôležitejších opatrení na zníženie celkového kardiovaskulárneho rizika [1].
Farmakologická liečba
O začatí liečby liekmi rozhoduje lekár podľa hodnôt krvného tlaku a celkového kardiovaskulárneho rizika. Pri potvrdenej hypertenzii (≥ 140/90 mmHg) sa odporúča liečba liekmi spolu s režimovými opatreniami. Pri zvýšenom krvnom tlaku (130–139/80–89 mmHg) a vysokom kardiovaskulárnom riziku sa liečba liekmi odporúča vtedy, ak tlak zostáva ≥ 130/80 mmHg aj po 3 mesiacoch režimových opatrení [1].
Medzi základné skupiny antihypertenzív patria:
• ACE inhibítory,
• blokátory receptorov pre angiotenzín II (sartany),
• blokátory kalciových kanálov,
• tiazidové a tiazidom podobné diuretiká,
• betablokátory pri špecifických indikáciách (napr. ischemická choroba srdca, srdcové zlyhávanie, potreba kontroly srdcovej frekvencie) a ďalšie lieky podľa klinickej situácie.
U väčšiny pacientov s potvrdenou hypertenziou sa odporúča začať kombináciou dvoch liekov v nízkych dávkach, ideálne v jednej tablete, čo zjednodušuje liečbu a zlepšuje jej dodržiavanie; výnimkou môžu byť napr. veľmi starí alebo krehkí pacienti [1]. Výber liekov závisí od hodnôt krvného tlaku, veku, pridružených ochorení a znášanlivosti.
ESC 2024 u väčšiny liečených dospelých odporúča cieľový systolický tlak 120–129 mmHg, pokiaľ je dobre tolerovaný. Ak táto hodnota nie je vhodná alebo tolerovaná – napríklad u osôb vo veku ≥ 85 rokov, u krehkých pacientov, pri symptomatickej ortostatickej hypotenzii alebo obmedzenej očakávanej dĺžke života – má byť krvný tlak znížený tak, ako je to rozumne dosiahnuteľné (princíp ALARA) [1].
Pri rezistentnej hypertenzii je potrebné overiť pravidelné užívanie liekov a techniku merania a vylúčiť sekundárne príčiny. U vybraných pacientov možno v špecializovaných centrách zvážiť aj renálnu denerváciu [1].
Prevencia
Prevencia hypertenzie stojí na rovnakých opatreniach ako jej nefarmakologická liečba: primeranej telesnej hmotnosti, stravovaní s nízkym obsahom soli a vysokým podielom rastlinných potravín, pravidelnom pohybe, obmedzení alkoholu a nefajčení. Keďže ochorenie často nemá príznaky, dôležité je aj pravidelné meranie krvného tlaku u dospelých bez ťažkostí [1, 2].
Liečebná výživa predstavuje jednu zo základných súčastí prevencie a liečby hypertenzie. Jej cieľom je:
Liečebná výživa pri hypertenzii nemá byť postavená iba na zákaze solenia. Výsledný efekt závisí od celkového stravovacieho vzorca – od príjmu sodíka a draslíka, telesnej hmotnosti, konzumácie alkoholu, kvality tukov, príjmu zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných obilnín a ďalších faktorov.
DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension) patrí medzi najlepšie preskúmané stravovacie vzorce pri vysokom krvnom tlaku. Je bohaté na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semená, ryby, hydinu a mliečne výrobky so zníženým obsahom tuku. Zároveň obmedzuje červené a spracované mäso, nasýtené tuky, sladkosti, sladené nápoje a potraviny s vysokým obsahom sodíka.
Nejde teda o „diétu bez soli“, ale o komplexný stravovací vzorec s vyšším obsahom draslíka, horčíka, vápnika, vlákniny a rastlinných potravín. V metaanalýze randomizovaných kontrolovaných štúdií viedlo DASH stravovanie k priemernému poklesu systolického tlaku o 7,6 mmHg a diastolického o 4,2 mmHg v porovnaní s kontrolnou stravou – išlo o najväčší účinok spomedzi hodnotených stravovacích intervencií [5].
V štúdii DASH-Sodium znižovalo obmedzenie sodíka krvný tlak pri bežnej aj pri DASH strave a najväčší účinok sa dosiahol ich kombináciou. DASH stravovanie s nízkym príjmom sodíka znížilo systolický tlak v porovnaní s bežnou stravou s vysokým obsahom sodíka o 7,1 mmHg u osôb bez hypertenzie a o 11,5 mmHg u osôb s hypertenziou [6].
DASH stravovanie možno prispôsobiť miestnym potravinám a preferenciám pacienta; nie je nevyhnutné dodržiavať americký jedálny lístok z pôvodných štúdií.
Vhodným základom je aj stredomorský spôsob stravovania. Je založený na zelenine, ovocí, strukovinách, celozrnných obilninách, orechoch a semenách, olivovom oleji, rybách a minimálne spracovaných potravinách. Červené a spracované mäso, sladkosti a vysoko spracované potraviny sa konzumujú zriedkavo.
V spomínanej metaanalýze viedla stredomorská strava k významnému poklesu diastolického, nie však systolického tlaku [5]; jej prínos sa pripisuje najmä priaznivému vplyvu na celkové kardiovaskulárne riziko [7]. DASH a stredomorský spôsob stravovania majú mnoho spoločných znakov a pri hypertenzii ich nie je potrebné vnímať ako striktne oddelené diéty – ESC odporúča oba vzorce [1]. Pri stredomorskej strave je však potrebné dbať na obsah soli, ktorý môžu zvyšovať napríklad olivy, syry a údeniny.
Tabuľka uvádza priemerné účinky zistené v randomizovaných štúdiách a ich metaanalýzach. Hodnoty pochádzajú z rôznych populácií a štúdií s rôznou dĺžkou trvania, preto ich nemožno jednoducho sčítať. Skutočný účinok u konkrétneho pacienta závisí najmä od východiskových hodnôt tlaku, stravovacích návykov a dôslednosti dodržiavania opatrení.
| Opatrenie | Priemerná zmena TK (systolický / diastolický) | Typ dôkazov | Zdroj |
| DASH stravovanie oproti kontrolnej strave | −7,6 / −4,2 mmHg | metaanalýza RCT | [5] |
| DASH + nízky príjem sodíka oproti bežnej strave s vysokým príjmom sodíka (osoby s hypertenziou) | −11,5 mmHg (systolický) | RCT s kontrolovanou stravou | [6] |
| Redukcia hmotnosti (priemerne o 5,1 kg) | −4,4 / −3,6 mmHg (≈ −1 mmHg na 1 kg) | metaanalýza RCT | [8] |
| Suplementácia draslíka (osoby s hypertenziou) | −4,5 / −3,0 mmHg | metaanalýza RCT | [9] |
| Zvýšenie príjmu vlákniny (osoby s hypertenziou) | −4,3 / −3,1 mmHg | metaanalýza kontrolovaných štúdií | [10] |
| Suplementácia horčíka (medián 368 mg/deň) | −2,0 / −1,8 mmHg | metaanalýza dvojito zaslepených RCT | [11] |
| Náhrada časti sacharidov bielkovinami | −1,8 / −1,2 mmHg | metaanalýza RCT | [12] |
RCT – randomizovaná kontrolovaná štúdia; TK – krvný tlak.
Alkohol zvyšuje krvný tlak aj celkové kardiovaskulárne riziko a nemožno ho odporúčať ako súčasť prevencie hypertenzie. ESC odporúča obmedziť príjem alkoholu u mužov aj žien na menej ako 100 g čistého alkoholu týždenne, pričom z hľadiska zdravia je najvhodnejšie alkohol nepiť vôbec [1]. Množstvo 100 g čistého alkoholu zodpovedá približne 2,5 l piva s obsahom 5 % alkoholu alebo 1 l vína s obsahom 12,5 % alkoholu – za celý týždeň.
Človek, ktorý alkohol nekonzumuje, by nemal začínať piť s cieľom chrániť srdce alebo cievy. U pravidelných konzumentov môže byť obmedzenie alkoholu významnou súčasťou liečby vysokého krvného tlaku.
Kofeín spôsobuje u ľudí s hypertenziou krátkodobé zvýšenie krvného tlaku, ktoré môže pretrvávať niekoľko hodín. Dlhodobá bežná konzumácia kávy však podľa dostupných údajov nie je spojená s vyšším krvným tlakom ani s vyšším kardiovaskulárnym rizikom u osôb s hypertenziou [13]. Metaanalýza prospektívnych (observačných) štúdií nezistila, že by mierna pravidelná konzumácia kávy zvyšovala riziko vzniku hypertenzie [14].
U väčšiny pacientov preto nie je potrebné kávu automaticky vylúčiť. Individuálnu reakciu možno posúdiť domácim meraním krvného tlaku. Pozornosť je vhodné venovať veľmi vysokému príjmu kofeínu, energetickým nápojom a kombinácii viacerých zdrojov kofeínu (káva, čaj, kolové a energetické nápoje, doplnky výživy).
Glycyrizín obsiahnutý v koreni sladkého drievka (napr. v niektorých cukrovinkách, bylinných čajoch a likéroch) môže pri pravidelnej konzumácii spôsobiť zadržiavanie sodíka a vody, stratu draslíka a zvýšenie krvného tlaku. Patrí medzi známe látky, ktoré môžu hypertenziu vyvolať alebo zhoršiť [3].
Liečebná výživa pri hypertenzii musí zohľadňovať celkový zdravotný stav pacienta. Odporúčania sa môžu výrazne líšiť pri súčasnom výskyte:
Napríklad všeobecné odporúčanie zvýšiť príjem draslíka prostredníctvom ovocia, zeleniny a strukovín nemusí byť vhodné u pacienta s pokročilým ochorením obličiek a hyperkaliémiou [15]. Rovnako nie každý pacient s hypertenziou potrebuje redukčnú diétu a u starších a krehkých osôb môžu byť príliš prísne diétne obmedzenia, ktoré znižujú príjem potravy, dokonca škodlivé [16].
Nutričný plán by mal preto vychádzať z:
Cieľom nie je vytvoriť krátkodobú „diétu na tlak“, ale dlhodobo udržateľný spôsob stravovania, ktorý pomáha kontrolovať krvný tlak a zároveň znižuje celkové kardiovaskulárne riziko.
Potrebujete sa poradiť ohľadom nastavenia personalizovaného jedálnička? Kontaktujte nutričného terapeuta.
Pri hypertenzii nie je potrebný osobitne vysoký príjem bielkovín. U zdravých dospelých pokrýva potrebu takmer celej populácie príjem približne 0,83 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne [18]. U starších osôb sa odporúča aspoň 1,0 g/kg telesnej hmotnosti denne, pokiaľ tomu nebránia pridružené ochorenia [16].
Z hľadiska krvného tlaku je dôležitá najmä skladba stravy. Metaanalýza randomizovaných štúdií ukázala, že náhrada časti sacharidov bielkovinami viedla k miernemu poklesu systolického (o 1,8 mmHg) aj diastolického tlaku (o 1,2 mmHg), pričom účinok rastlinných a živočíšnych bielkovín sa významne nelíšil [12]. V štúdii OmniHeart čiastočná náhrada sacharidov bielkovinami (približne z polovice rastlinného pôvodu) v rámci zdravého stravovacieho vzorca ďalej znížila krvný tlak a zlepšila lipidový profil [19].
Pre kardiovaskulárne zdravie je rozhodujúci aj zdroj bielkovín:
• Uprednostňujte strukoviny (šošovicu, cícer, fazuľu, hrach), sóju a výrobky z nej, nesolené orechy a semená.
• Ryby zaraďujte 1–2-krát týždenne, ideálne aj tučné morské ryby [7].
• Z mäsa uprednostňujte hydinu. Červené mäso obmedzte na najviac 350–500 g týždenne a spracované mäso (údeniny, salámy, párky, šunky) na minimum – je zároveň významným zdrojom soli a nasýtených tukov [7].
• Vajcia môžu byť súčasťou vyváženej stravy (podrobnejšie v časti Tuky a cholesterol).
• Mliečne výrobky vyberajte so zníženým obsahom tuku a bez pridaného cukru. Pri syroch sledujte obsah soli – veľa soli obsahujú napríklad bryndza, balkánsky syr, niva, tavené a údené syry.
Osobitná situácia je pri chronickom ochorení obličiek. Pri chronickej chorobe obličiek v štádiách G3–G5 odporúča KDIGO príjem bielkovín približne 0,8 g/kg telesnej hmotnosti denne a u osôb s rizikom progresie vyhýbať sa vysokému príjmu (> 1,3 g/kg denne) [15]. Vysokobielkovinové diéty a proteínové doplnky preto nie sú vhodné bez posúdenia funkcie obličiek.
Pri redukcii hmotnosti pomáha dostatočný príjem bielkovín spolu so silovým tréningom zachovať svalovú hmotu. Proteínové doplnky nie sú pri pestrej strave potrebné; niektoré proteínové tyčinky a hotové výrobky navyše obsahujú pridaný cukor alebo soľ.
Energetický príjem sa určuje individuálne – podľa telesnej hmotnosti, zloženia tela, veku, pohybovej aktivity a zdravotného stavu. Nadváha a obezita patria medzi najsilnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory hypertenzie a pri nadmernej hmotnosti je jej redukcia jedným z najúčinnejších nefarmakologických opatrení.
Metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií ukázala, že pokles hmotnosti priemerne o 5,1 kg bol spojený s poklesom systolického tlaku o 4,4 mmHg a diastolického o 3,6 mmHg; každý kilogram úbytku hmotnosti znížil krvný tlak približne o 1 mmHg [8]. ESC odporúča dosiahnuť a udržať stabilnú zdravú hmotnosť (BMI približne 20–25 kg/m²) a obvod pása menší ako 94 cm u mužov a 80 cm u žien [1].
Pri redukcii hmotnosti je cieľom dlhodobo udržateľná zmena, nie rýchly krátkodobý úbytok:
• mierny energetický deficit, ktorý umožní postupný pokles hmotnosti,
• úprava kvality stravy a veľkosti porcií,
• strava s nižšou energetickou hustotou – viac zeleniny, strukovín a celozrnných potravín,
• obmedzenie „tekutých kalórií“ zo sladených nápojov, džúsov a alkoholu,
• pravidelná pohybová aktivita vrátane silového tréningu,
• zmena každodenných návykov a pravidelné sledovanie hmotnosti, obvodu pása a podľa možností aj zloženia tela.
Extrémne alebo jednostranné diéty nie sú vhodné; veľmi nízkoenergetické diéty patria len pod odborný dohľad. U pacienta s primeranou telesnou hmotnosťou nie je redukčná diéta potrebná – cieľom je udržať energetickú rovnováhu. U starších a krehkých osôb je potrebné predchádzať nechcenému úbytku hmotnosti a strate svalovej hmoty [16].
Hypertenzia sa často vyskytuje spolu s obezitou, inzulínovou rezistenciou, diabetom 2. typu a dyslipidémiou. Pri sacharidoch preto rozhoduje najmä ich kvalita.
ESC odporúča obmedziť príjem cukru, najmä zo sladených nápojov, na najviac 10 % denného energetického príjmu [1]. WHO odporúča obmedziť voľné cukry pod rovnakú hranicu a ďalšie zníženie pod 5 % považuje za prínosné [20]. Pri energetickom príjme 2 000 kcal zodpovedá 10 % približne 50 g cukru denne. Medzi voľné cukry patria cukry pridané do potravín a nápojov, ako aj cukry prirodzene prítomné v mede, sirupoch a ovocných šťavách.
Vhodné je obmedziť:
• sladené a energetické nápoje,
• ovocné šťavy a nektáre,
• sladkosti a sladké pečivo,
• potraviny s vysokým obsahom pridaného cukru,
• vysoko spracované potraviny a biele pečivo.
Uprednostniť je vhodné:
• celozrnné obilniny a výrobky z nich (ovsené vločky, celozrnný chlieb a cestoviny, pohánka, jačmeň),
• strukoviny,
• zeleninu – aspoň 200 g denne [7],
• ovocie – aspoň 200 g denne, najlepšie v celku [7],
• minimálne spracované prílohy (napr. varené zemiaky, natural ryža, bulgur).
Sacharidy pri samotnej hypertenzii nie je potrebné výrazne obmedzovať ani vylučovať. Čiastočná náhrada rafinovaných sacharidov bielkovinami alebo nenasýtenými tukmi však v rámci zdravého stravovacieho vzorca môže krvný tlak ďalej mierne znížiť [19].
Vláknina
Vyšší príjem rastlinných potravín prirodzene zvyšuje príjem vlákniny a zároveň znižuje energetickú hustotu stravy. Tieto potraviny sú súčasne zdrojom draslíka, horčíka a ďalších biologicky aktívnych látok. ESC odporúča prijímať 30–45 g vlákniny denne, prednostne z celozrnných potravín [7].
Systematický prehľad a metaanalýza kontrolovaných štúdií u dospelých s hypertenziou zistili, že zvýšenie príjmu vlákniny znížilo systolický tlak priemerne o 4,3 mmHg a diastolický o 3,1 mmHg; priaznivý účinok sa prejavil bez ohľadu na užívanie kardioprotektívnych liekov [10].
Vhodnými zdrojmi vlákniny sú zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, ovsené vločky, orechy a semená (napr. ľanové). Príjem vlákniny je vhodné zvyšovať postupne a spolu s dostatočným pitným režimom, aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam.
Pri hypertenzii je potrebné sledovať nielen krvný tlak, ale celé kardiovaskulárne riziko, ktoré výrazne ovplyvňuje aj kvalita prijímaných tukov. Cieľom nie je nízkotučná diéta, ale správny výber tukov.
ESC odporúča, aby nasýtené mastné kyseliny tvorili menej ako 10 % energetického príjmu a boli nahrádzané nenasýtenými mastnými kyselinami; príjem transmastných kyselín má byť čo najnižší [7]. V štúdii OmniHeart viedla čiastočná náhrada sacharidov nenasýtenými (prevažne mononenasýtenými) tukmi k ďalšiemu poklesu krvného tlaku a zlepšeniu lipidového profilu [19].
Vhodné je obmedziť:
• mastné údeniny a slaninu,
• tučné druhy mäsa a mäsové výrobky,
• nadmerné množstvo masla a smotany,
• bravčovú masť,
• vyprážané jedlá,
• sušienky, pečivo a iné priemyselné výrobky s vysokým obsahom nasýtených tukov,
• výrobky s čiastočne stuženými tukmi (zdroj transmastných kyselín).
Uprednostniť je vhodné:
• olivový a repkový olej,
• nesolené orechy – približne 30 g denne [7],
• semená (ľanové, chia, tekvicové, slnečnicové),
• ryby 1–2-krát týždenne, najmä tučné morské ryby (losos, makrela, sardinky, sleď) – s opatrnosťou pri údených a solených rybách,
• primerané množstvo avokáda.
Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 mastné kyseliny EPA a DHA majú mierny účinok na krvný tlak – v metaanalýze randomizovaných štúdií sa ako optimálna javila dávka 2–3 g denne [21]. Dlhodobé užívanie doplnkov s omega-3 mastnými kyselinami však bolo v kardiovaskulárnych štúdiách spojené s vyšším rizikom fibrilácie predsiení, najmä pri dávkach nad 1 g denne [22]. Prednosť má preto pravidelná konzumácia rýb; vysokodávkované doplnky nie sú bežnou súčasťou liečby hypertenzie a ich užívanie je vhodné konzultovať s lekárom.
Cholesterol
Hypertenzia sa často vyskytuje spolu s dyslipidémiou, preto je súčasťou diagnostiky aj vyšetrenie lipidového profilu. Hladinu LDL cholesterolu u väčšiny ľudí ovplyvňuje viac príjem nasýtených a transmastných kyselín než samotný cholesterol v strave. Odborné odporúčania sa preto zameriavajú skôr na celkový stravovací vzorec – napríklad DASH alebo stredomorskú stravu, ktoré sú prirodzene chudobnejšie na cholesterol – než na presný limit jeho príjmu [23].
Podľa vedeckého stanoviska Americkej kardiologickej asociácie (AHA) môžu zdraví ľudia v rámci vyváženej stravy konzumovať približne jedno vajce denne; u osôb s dyslipidémiou, diabetom alebo rizikom srdcového zlyhávania je vhodný individuálny prístup [23]. Hlavnými zdrojmi cholesterolu v strave sú okrem vajec aj tučné mäso, údeniny, maslo a plnotučné mliečne výrobky, ktoré zároveň obsahujú veľa nasýtených tukov, často aj soli.
Pri zvýšenom LDL cholesterole je úprava stravy dôležitou súčasťou liečby. O potrebe liekov (napr. statínov) rozhoduje lekár podľa celkového kardiovaskulárneho rizika.
Vitamínové doplnky nepatria medzi štandardné liečebné opatrenia pri hypertenzii. Potrebu vitamínov má pokryť pestrá strava s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a semien, akou je DASH alebo stredomorská strava [1].
Vitamín D. Nízka hladina vitamínu D je v observačných štúdiách spojená s vyšším krvným tlakom. Metaanalýza randomizovaných štúdií s využitím individuálnych údajov pacientov však nepotvrdila, že by suplementácia vitamínu D krvný tlak znižovala [24]. Suplementácia je opodstatnená pri preukázanom deficite z iných dôvodov (napr. zdravie kostí), nie ako liečba hypertenzie.
Vitamín C. Metaanalýza randomizovaných štúdií zistila pri suplementácii vitamínu C mierny pokles systolického tlaku o 3,8 mmHg a diastolického o 1,5 mmHg [25]. Išlo však prevažne o malé a krátkodobé štúdie a nie je známe, či suplementácia znižuje výskyt kardiovaskulárnych príhod. Vhodným zdrojom vitamínu C sú paprika, citrusové plody, kiwi, bobuľové ovocie, kapustová zelenina a ďalšie druhy zeleniny a ovocia.
Kyselina listová. V rozsiahlej čínskej štúdii CSPPT znížila kombinácia enalaprilu s 0,8 mg kyseliny listovej denne riziko prvej cievnej mozgovej príhody o 21 % v porovnaní so samotným enalaprilom [26]. Štúdia prebiehala v populácii s častým nedostatkom folátov a bez plošného obohacovania potravín kyselinou listovou, preto výsledky nemožno automaticky prenášať na iné populácie. Dostatočný príjem folátov zabezpečuje najmä listová zelenina, strukoviny a celozrnné obilniny.
Antioxidačné doplnky. Americká pracovná skupina pre preventívne služby (USPSTF) neodporúča užívať doplnky beta-karoténu ani vitamínu E na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení; pri multivitamínových prípravkoch nie sú dostatočné dôkazy o prínose [27].
Doplnky výživy s vitamínmi je preto vhodné užívať len pri preukázanom nedostatku alebo inej indikácii – a vždy s ohľadom na ďalšiu liečbu.
Sodík a kuchynská soľ
Zníženie nadmerného príjmu sodíka patrí medzi najdôležitejšie výživové opatrenia pri hypertenzii. Sodík ovplyvňuje objem extracelulárnej tekutiny a mechanizmy regulácie krvného tlaku; pri vysokom príjme môže podporovať zadržiavanie sodíka a vody a zvyšovať krvný tlak.
Odpoveď jednotlivých ľudí na zmenu príjmu sodíka nie je rovnaká – takzvaná soľná senzitivita sa medzi jednotlivcami výrazne líši [28]. Napriek tejto variabilite je znižovanie nadmerného príjmu soli vhodným populačným aj individuálnym opatrením a jeho účinok na krvný tlak je klinicky významný [6].
ESC odporúča obmedziť príjem sodíka na najviac približne 2 g denne, čo zodpovedá približne 5 g kuchynskej soli denne (asi jedna zarovnaná čajová lyžička) [1]. Rovnakú hranicu odporúča aj KDIGO pre ľudí s chronickým ochorením obličiek [15].
Do tohto množstva sa započítava:
• soľ prirodzene prítomná v potravinách,
• soľ použitá pri varení a pečení,
• soľ použitá pri dochucovaní,
• sodík v priemyselne spracovaných potravinách a hotových jedlách.
Najväčším problémom často nie je soľnička na stole, ale tzv. skrytá soľ. Významným zdrojom sú:
• chlieb a pečivo (pri častej konzumácii),
• údeniny, salámy, šunky, párky, klobásy a slanina,
• paštéty a mäsové konzervy,
• tavené, údené a výrazne slané syry,
• instantné polievky, bujóny a ochucovacie zmesi so soľou,
• hotové a mrazené jedlá,
• konzervované výrobky a kyslá zelenina v slanom náleve,
• slané pečivo, chipsy, krekry a solené orechy,
• fast food,
• sójová omáčka, kečup, horčica, dochucovacie omáčky a marinády.
Ako čítať etiketu. Na obaloch potravín sa v EÚ uvádza obsah soli, ktorý sa vypočíta ako obsah sodíka × 2,5 [29]. Označenie „s nízkym obsahom sodíka/soli“ môže niesť potravina, ktorá obsahuje najviac 0,12 g sodíka (približne 0,3 g soli) na 100 g alebo 100 ml [30]. Pozornosť si zaslúžia aj niektoré minerálne vody, ktoré môžu obsahovať značné množstvo sodíka – údaj je uvedený na etikete.
Chuť na menej slané jedlá sa pri postupnom znižovaní soli adaptuje. Soľ možno čiastočne nahradiť bylinkami, cesnakom, cibuľou, citrónovou šťavou alebo kôrou, octom, korením, paprikou, rascou, zázvorom a ďalšími koreninami bez pridanej soli.
Draslík
Draslík je významným minerálnym prvkom v regulácii krvného tlaku. Vyšší príjem draslíka zo stravy môže:
• podporovať vylučovanie sodíka obličkami,
• priaznivo ovplyvňovať cievny tonus,
• zmierňovať nepriaznivý účinok vysokého príjmu sodíka,
• prispievať k zníženiu krvného tlaku.
Metaanalýzy randomizovaných štúdií ukazujú, že zvýšenie príjmu draslíka znižuje krvný tlak, najmä u ľudí s hypertenziou [31]. U osôb s hypertenziou viedla suplementácia draslíka k poklesu systolického tlaku priemerne o 4,5 mmHg a diastolického o 3,0 mmHg [9]. Účinok je výraznejší pri vyššom príjme sodíka a vzťah medzi dávkou a účinkom nie je lineárny – pri vysokých dávkach sa účinok oslabuje [32].
ESC odporúča u ľudí s hypertenziou bez stredne ťažkého až pokročilého ochorenia obličiek a s vysokým príjmom sodíka zvýšiť príjem draslíka o 0,5–1,0 g denne – napríklad vyššou konzumáciou ovocia a zeleniny alebo nahradením bežnej soli soľou obohatenou draslíkom (75 % chloridu sodného a 25 % chloridu draselného) [1]. V rozsiahlej štúdii SSaSS u ľudí z vidieckych oblastí Číny s prekonanou cievnou mozgovou príhodou alebo vo veku ≥ 60 rokov s nedostatočne kontrolovaným krvným tlakom znížilo používanie takejto náhrady soli riziko cievnej mozgovej príhody, závažných kardiovaskulárnych príhod aj úmrtia [33]. Do štúdie neboli zaradení ľudia so závažným ochorením obličiek ani ľudia užívajúci draslíkové doplnky či draslík šetriace diuretiká.
Vhodnými zdrojmi draslíka sú zelenina (napr. listová zelenina, rajčiny, paprika), ovocie (napr. banány, marhule, citrusy), strukoviny, zemiaky, orechy, semená a mliečne výrobky.
Zvyšovanie príjmu draslíka nie je vhodné automaticky u každého pacienta. Opatrnosť je potrebná najmä pri chronickom ochorení obličiek, hyperkaliémii, užívaní liekov zvyšujúcich koncentráciu draslíka (ACE inhibítory, sartany, antagonisty mineralokortikoidových receptorov, draslík šetriace diuretiká) a pri niektorých ochoreniach nadobličiek. Draslíkové doplnky ani náhrady soli s obsahom draslíka preto nemajú byť používané bez zohľadnenia funkcie obličiek a užívanej liečby [1, 15].
Vápnik
Vápnik sa podieľa na regulácii napätia hladkej svaloviny ciev. Podľa systematického prehľadu Cochrane zvýšenie príjmu vápnika u ľudí s normálnym krvným tlakom mierne znižuje systolický aj diastolický tlak (približne o 1–2 mmHg), výraznejšie u mladších osôb [34].
Cieľom je dostatočný príjem vápnika zo stravy – z mliečnych výrobkov (s ohľadom na obsah soli a tuku), rastlinných nápojov obohatených vápnikom, strukovín, mandlí, maku, sezamu, kapustovej zeleniny a minerálnych vôd s vyšším obsahom vápnika. Doplnky vápnika sa na liečbu hypertenzie nepoužívajú; ich užívanie má mať inú indikáciu.
Horčík
Horčík ovplyvňuje cievny tonus a funkciu endotelu. Metaanalýza randomizovaných, dvojito zaslepených štúdií zistila pri suplementácii horčíka (medián 368 mg denne počas približne 3 mesiacov) mierny pokles systolického tlaku o 2,0 mmHg a diastolického o 1,8 mmHg [11].
Horčík je vhodné prijímať predovšetkým zo stravy – z celozrnných obilnín, strukovín, orechov, semien, listovej zeleniny a niektorých minerálnych vôd. Doplnky horčíka môžu mať opodstatnenie pri preukázanom nedostatku (napr. pri dlhodobom užívaní niektorých diuretík). Pri zníženej funkcii obličiek sa bez lekárskeho odporúčania neužívajú, pretože horčík sa vylučuje obličkami.
Soľ
• Jedlá pripravujte prevažne z čerstvých a minimálne spracovaných surovín.
• Množstvo soli pri varení znižujte postupne a jedlo automaticky neprisáľajte.
• Na dochucovanie používajte bylinky, cesnak, cibuľu, citrón, ocot a koreniny bez soli.
• Sledujte obsah soli na obaloch potravín a porovnávajte výrobky.
• Obmedzte údeniny, instantné a hotové jedlá, slané pochutiny a fast food.
• Bujóny, sójovú omáčku a slané ochucovacie zmesi používajte čo najmenej.
Skladba jedálnička
• Denne zaraďujte zeleninu a ovocie – spolu aspoň 400 g.
• Strukoviny jedzte pravidelne, ideálne niekoľkokrát týždenne.
• Uprednostňujte celozrnné obilniny pred bielym pečivom a rafinovanými prílohami.
• Ryby zaraďujte 1–2-krát týždenne, nesolené orechy a semená denne v malom množstve.
• Uprednostňujte rastlinné oleje, najmä olivový a repkový, pred živočíšnymi tukmi.
• Červené mäso obmedzte a spracované mäso zaraďujte len výnimočne.
• Mliečne výrobky vyberajte so zníženým obsahom tuku, bez pridaného cukru a s ohľadom na obsah soli.
Nápoje
• Ako hlavný nápoj pite vodu; sladené a energetické nápoje obmedzte.
• Kávu nie je potrebné automaticky vylúčiť; vyhýbajte sa však nadmernému príjmu kofeínu.
• Alkohol obmedzte; nezačínajte ho konzumovať zo zdravotných dôvodov.
• Pri minerálnych vodách sledujte obsah sodíka.
Hmotnosť a pohyb
• Pri nadváhe alebo obezite sa usilujte o postupnú a udržateľnú redukciu hmotnosti.
• Hýbte sa pravidelne – aspoň 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne a 2–3-krát týždenne silový tréning.
• Nefajčite.
Meranie tlaku, lieky a doplnky výživy
• Krvný tlak si merajte správnou technikou a podľa odporúčania lekára; namerané hodnoty si zapisujte.
• Lieky užívajte pravidelne a nevysádzajte ich svojvoľne, ani pri zlepšení hodnôt tlaku.
• Draslíkové doplnky ani náhrady soli s draslíkom nepoužívajte bez zohľadnenia funkcie obličiek a užívanej liečby.
• Ak užívate blokátory kalciových kanálov, informujte sa o možnej interakcii s grapefruitom.
• Vyhýbajte sa pravidelnej konzumácii sladkého drievka.
• Doplnky výživy (vitamíny, minerálne látky, omega-3 mastné kyseliny) užívajte len pri preukázanej potrebe a po konzultácii s lekárom alebo nutričným terapeutom.
Prehľad: čo uprednostniť a čo obmedziť
Skupina potravín Uprednostniť Obmedziť
Zelenina a ovocie čerstvá, mrazená a dusená zelenina; ovocie v celku kyslá zelenina v slanom náleve, kandizované ovocie, džúsy a nektáre
Obilniny a prílohy celozrnný chlieb, ovsené vločky, pohánka, jačmeň, celozrnné cestoviny, varené zemiaky biele, slané a sladké pečivo, instantné prílohy
Bielkovinové potraviny strukoviny, ryby, hydina, vajcia, tofu údeniny, salámy, párky, paštéty, mäsové konzervy, tučné mäso
Mliečne výrobky nesladený jogurt, kefír, acidofilné mlieko, tvaroh, menej slané syry tavené, údené a veľmi slané syry, sladené mliečne dezerty
Tuky olivový a repkový olej, nesolené orechy a semená, avokádo maslo a masť vo väčšom množstve, vyprážané jedlá, čiastočne stužené tuky
Dochucovanie bylinky, koreniny bez soli, cesnak, cibuľa, citrón, ocot soľ, bujóny, sójová omáčka, ochucovacie zmesi so soľou, kečup
Nápoje voda, nesladený čaj, káva v primeranom množstve sladené a energetické nápoje, alkohol
1. McEvoy JW, McCarthy CP, Bruno RM, et al. 2024 ESC Guidelines for the management of elevated blood pressure and hypertension. Eur Heart J. 2024;45(38):3912–4018. doi:10.1093/eurheartj/ehae178. PMID: 39210715.
2. World Health Organization. Hypertension [fact sheet]. Ženeva: WHO; 25. september 2025. Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/hypertension
3. Mancia G, Kreutz R, Brunström M, et al. 2023 ESH Guidelines for the management of arterial hypertension. J Hypertens. 2023;41(12):1874–2071. doi:10.1097/HJH.0000000000003480. PMID: 37345492.
4. Bull FC, Al-Ansari SS, Biddle S, et al. World Health Organization 2020 guidelines on physical activity and sedentary behaviour. Br J Sports Med. 2020;54(24):1451–1462.
5. Gay HC, Rao SG, Vaccarino V, Ali MK. Effects of different dietary interventions on blood pressure: systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Hypertension. 2016;67(4):733–739. doi:10.1161/HYPERTENSIONAHA.115.06853. PMID: 26902492.
6. Sacks FM, Svetkey LP, Vollmer WM, et al. Effects on blood pressure of reduced dietary sodium and the Dietary Approaches to Stop Hypertension (DASH) diet. N Engl J Med. 2001;344(1):3–10. PMID: 11136953.
7. Visseren FLJ, Mach F, Smulders YM, et al. 2021 ESC Guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice. Eur Heart J. 2021;42(34):3227–3337. doi:10.1093/eurheartj/ehab484. PMID: 34458905.
8. Neter JE, Stam BE, Kok FJ, Grobbee DE, Geleijnse JM. Influence of weight reduction on blood pressure: a meta-analysis of randomized controlled trials. Hypertension. 2003;42(5):878–884. PMID: 12975389.
9. Filippini T, Violi F, D’Amico R, Vinceti M. The effect of potassium supplementation on blood pressure in hypertensive subjects: a systematic review and meta-analysis. Int J Cardiol. 2017;230:127–135. doi:10.1016/j.ijcard.2016.12.048. PMID: 28024910.
10. Reynolds AN, Akerman A, Kumar S, Diep Pham HT, Coffey S, Mann J. Dietary fibre in hypertension and cardiovascular disease management: systematic review and meta-analyses. BMC Med. 2022;20(1):139. doi:10.1186/s12916-022-02328-x. PMID: 35449060.
11. Zhang X, Li Y, Del Gobbo LC, Rosanoff A, Wang J, Zhang W, Song Y. Effects of magnesium supplementation on blood pressure: a meta-analysis of randomized double-blind placebo-controlled trials. Hypertension. 2016;68(2):324–333. doi:10.1161/HYPERTENSIONAHA.116.07664. PMID: 27402922.
12. Rebholz CM, Friedman EE, Powers LJ, Arroyave WD, He J, Kelly TN. Dietary protein intake and blood pressure: a meta-analysis of randomized controlled trials. Am J Epidemiol. 2012;176(Suppl 7):S27–S43. doi:10.1093/aje/kws245. PMID: 23035142.
13. Mesas AE, Leon-Muñoz LM, Rodriguez-Artalejo F, Lopez-Garcia E. The effect of coffee on blood pressure and cardiovascular disease in hypertensive individuals: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr. 2011;94(4):1113–1126.
14. D’Elia L, La Fata E, Galletti F, Scalfi L, Strazzullo P. Coffee consumption and risk of hypertension: a dose–response meta-analysis of prospective studies. Eur J Nutr. 2019;58(1):271–280. doi:10.1007/s00394-017-1591-z. PMID: 29222637.
15. Kidney Disease: Improving Global Outcomes (KDIGO) CKD Work Group. KDIGO 2024 Clinical Practice Guideline for the Evaluation and Management of Chronic Kidney Disease. Kidney Int. 2024;105(4S):S117–S314.
16. Volkert D, Beck AM, Cederholm T, et al. ESPEN guideline on clinical nutrition and hydration in geriatrics. Clin Nutr. 2019;38(1):10–47.
17. Bailey DG, Dresser G, Arnold JMO. Grapefruit–medication interactions: forbidden fruit or avoidable consequences? CMAJ. 2013;185(4):309–316.
18. EFSA Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies (NDA). Scientific Opinion on Dietary Reference Values for protein. EFSA J. 2012;10(2):2557.
19. Appel LJ, Sacks FM, Carey VJ, et al. Effects of protein, monounsaturated fat, and carbohydrate intake on blood pressure and serum lipids: results of the OmniHeart randomized trial. JAMA. 2005;294(19):2455–2464. doi:10.1001/jama.294.19.2455. PMID: 16287956.
20. World Health Organization. Guideline: sugars intake for adults and children. Ženeva: WHO; 2015.
21. Zhang X, Ritonja JA, Zhou N, Chen BE, Li X. Omega-3 polyunsaturated fatty acids intake and blood pressure: a dose-response meta-analysis of randomized controlled trials. J Am Heart Assoc. 2022;11(11):e025071. doi:10.1161/JAHA.121.025071.
22. Gencer B, Djousse L, Al-Ramady OT, Cook NR, Manson JE, Albert CM. Effect of long-term marine ω-3 fatty acids supplementation on the risk of atrial fibrillation in randomized controlled trials of cardiovascular outcomes: a systematic review and meta-analysis. Circulation. 2021;144(25):1981–1990. doi:10.1161/CIRCULATIONAHA.121.055654. PMID: 34612056.
23. Carson JAS, Lichtenstein AH, Anderson CAM, et al. Dietary cholesterol and cardiovascular risk: a science advisory from the American Heart Association. Circulation. 2020;141(3):e39–e53. doi:10.1161/CIR.0000000000000743. PMID: 31838890.
24. Beveridge LA, Struthers AD, Khan F, et al. Effect of vitamin D supplementation on blood pressure: a systematic review and meta-analysis incorporating individual patient data. JAMA Intern Med. 2015;175(5):745–754. doi:10.1001/jamainternmed.2015.0237. PMID: 25775274.
25. Juraschek SP, Guallar E, Appel LJ, Miller ER 3rd. Effects of vitamin C supplementation on blood pressure: a meta-analysis of randomized controlled trials. Am J Clin Nutr. 2012;95(5):1079–1088. doi:10.3945/ajcn.111.027995. PMID: 22492364.
26. Huo Y, Li J, Qin X, et al. Efficacy of folic acid therapy in primary prevention of stroke among adults with hypertension in China: the CSPPT randomized clinical trial. JAMA. 2015;313(13):1325–1335. doi:10.1001/jama.2015.2274. PMID: 25771069.
27. US Preventive Services Task Force; Mangione CM, Barry MJ, Nicholson WK, et al. Vitamin, mineral, and multivitamin supplementation to prevent cardiovascular disease and cancer: US Preventive Services Task Force recommendation statement. JAMA. 2022;327(23):2326–2333.
28. Obarzanek E, Proschan MA, Vollmer WM, et al. Individual blood pressure responses to changes in salt intake: results from the DASH-Sodium trial. Hypertension. 2003;42(4):459–467. PMID: 12953018.
29. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011, s. 18–63.
30. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách. Ú. v. EÚ L 404, 30. 12. 2006, s. 9–25.
31. Aburto NJ, Hanson S, Gutierrez H, Hooper L, Elliott P, Cappuccio FP. Effect of increased potassium intake on cardiovascular risk factors and disease: systematic review and meta-analyses. BMJ. 2013;346:f1378. PMID: 23558164.
32. Filippini T, Naska A, Kasdagli MI, et al. Potassium intake and blood pressure: a dose-response meta-analysis of randomized controlled trials. J Am Heart Assoc. 2020;9(12):e015719. doi:10.1161/JAHA.119.015719. PMID: 32500831.
33. Neal B, Wu Y, Feng X, et al. Effect of salt substitution on cardiovascular events and death. N Engl J Med. 2021;385(12):1067–1077.
34. Cormick G, Ciapponi A, Cafferata ML, Cormick MS, Belizán JM. Calcium supplementation for prevention of primary hypertension. Cochrane Database Syst Rev. 2022;1(1):CD010037. doi:10.1002/14651858.CD010037.pub4.
