Diabetes mellitus (cukrovka) je komplikovaný stav. Je to chronické metabolické a endokrinné ochorenie, pri ktorom je hladina glukózy v krvi príliš vysoká.
Za fyziologických podmienok organizmus udržiava glykémiu (hladinu cukru v krvi) v rozpätí 3,8 – 5,6 mmol/l. Po jedle glykémia samozrejme ľahko stúpa, ale nemala by presiahnuť hodnotu 7,8 mmol/l. Pokiaľ hodnoty glykémie stúpnu na 11,1 mmol/l jedná sa už o diabetes. Ak sú hodnoty hraničné, ide o tzv. poruchu glukózovej tolerancie.
Ďalším dôležitým parametrom je glykovaný hemoglobín (HbA1c). Poskytuje nepriamu informáciu o priemernej hladine glukózy v krvi za obdobie posledných 2 - 3 mesiacov, norma je 29 – 42 mmol/mol (4,8 – 6%). Tento parameter tiež pomáha pri hodnotení kompenzácie diabetu – pri dobrej kompenzácii má hodnotu 43 – 53 mmol/mol. Vyššie hodnoty poukazujú na nedostatočnú liečbu diabetu.
Vysoká hladina glukózy v krvi sa označuje ako hyperglykémia. Na opačnej strane stojí príliš nízka hladina glukózy – hypoglykémia, ktorá môže predstavovať závažný život ohrozujúci stav.
Cukor je pre organizmus dôležitá látka, je potrebný pre správnu fyziologickú činnosť organizmu, svalov aj mozgu. Je to jeden z troch základných makronutrientov. Do tela ho prijímame prostredníctvom potravy v podobe rôznych sacharidov, ktoré sú potom štiepené na glukózu. Aby nedochádzalo k hromadeniu glukózy v krvi, musí ju organizmus premiestniť do buniek. V organizme sa glukóza môže priamo tvoriť aj z iných látok (pečeňový glykogén, bielkoviny). Na zabezpečenie správneho metabolizmu glukózy v tele je potrebný inzulín vylučovaný pankreasom.
Pankreas je orgán so zmiešanou exokrinno-endokrinnou funkciou. V rámci exokrinnej funkcie produkuje enzýmy potrebné na trávenie prijatej potravy. Endokrinná časť pankreasu produkuje hormóny - inzulín a glukagón.
Inzulín spôsobuje, že sa glukóza zo stravy ľahšie vstrebáva do cieľových tkanív, a teda znižuje hladinu glukózy v krvi. Glukagón, naopak hladinu glukózy zvyšuje. Hlavnú úlohu pri znižovaní glykémie v krvi teda zohráva inzulín, ktorý je produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi pankreasu.
K zvýšenej alebo vysokej hladine glukózy v krvi môže dôjsť vtedy, keď telo (pankreas) neprodukuje dostatočné množstvo inzulínu alebo inzulín, ktorý pankreas produkuje je neúčinný, a bunky vo svaloch, v pečeni a tukové bunky nereagujú dostatočne na inzulín.
Existujú viaceré typy diabetu:
• Diabetes mellitus 1 typ – autoimunitne podmienené ochorenie
• Diabetes mellitus 2 typ – chronické metabolické a endokrinné ochorenie
• Gestačný diabetes - zvýšená hladina krvného cukru prvý krát zistená počas tehotenstva
• Špecifické typy diabetu – MODY (Diabetes mladistvých pripomínajúci DM2T), LADA (Latentný autoimunitný diabetes dospelých), novorodenecký diabetes, sekundárny diabetes, ktorý vznikol následkom iného ochorenia, hepatogénny diabetes podmienený pečeňovou cirhózou.
DIABETES MELLITUS 1 TYP je ochorenie, kedy pankreas netvorí hormón inzulín alebo ho tvorí veľmi málo. Je to ochorenie, pri ktorom sú napádané a zničené beta-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu, ktoré inzulín tvoria.
Príčinou je buď autoimunitný zápal alebo je príčina idiopatická. Autoimunitná deštrukcia buniek vedie k absolútnemu nedostatku inzulínu a nutnosti jeho dopĺňania externou formou.
Deštrukcia buniek pankreasu postupuje v priebehu mesiacov alebo niekoľkých rokov, až kým sa nezničí toľko buniek, že pankreas už nedokáže produkovať dostatok inzulínu na kontrolu a spracovanie glukózy v krvi.
Diabetes 1.typu sa všeobecne vyvíja v detstve alebo pri dospievaní, môže sa však vyvinúť aj v dospelosti. Autoimunitná reakcia môže byť vyvolaná environmentálnou expozíciou u ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu. S nástupom diabetu 1.typu sa spájajú aj niektoré vírusy (cytomegalovírus, coxackievírus, rubeola, retrovírusy, COVID-19), ktoré môžu priamo infikovať a zničiť bunky pankreasu alebo ich môžu deštruovať nepriamo. Vplyv môže mať aj diéta a príjem určitých produktov, potravín, mikronutrientov.
DIABETES MELLITUS 2 TYP je najbežnejší typ cukrovky. Je to ochorenie, ktoré sa vyskytuje keď je hladina glukózy v krvi príliš vysoká. Glukóza sa dostáva do krvi hlavne prostredníctvom stravy. Pre organizmus je veľmi dôležitá, je zdrojom potrebnej energie. Potrebuje sa však dostať do našich buniek. Na to je potrebný hormón produkovaný pankreasom – inzulín. Pri diabete 2.typu pankreas netvorí dostatok inzulínu alebo ho organizmus dobre nevyužíva. V krvi tak ostane veľké množstvo glukózy a do buniek sa jej dostane príliš málo.
Diabetes 2.typu sa najčastejšie vyskytuje v strednom a staršom veku, avšak môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, dokonca aj v detstve. Medzi rizikové faktory rozvoja a vzniku diabetu 2.typu patrí obezita, nadváha, fyzická nečinnosť, sedavá práca, nevhodný životný štýl, nevhodná strava, metabolický syndróm, inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak, prediabetes, gestačný diabetes, rodinná anamnéza, genetická predispozícia.
Príznaky diabetu 2.typu sa vyvíjajú postupne, v priebehu niekoľkých rokov. Mnoho ľudí nemá žiadne alebo veľmi mierne príznaky a na ochorenie sa príde až v súvislosti s rozvojom iného ochorenia (napríklad ochorenia srdca).
Najčastejšie príznaky diabetu 2.typu:
• Zvýšený smäd a častejšie močenie
• Zvýšený hlad
• Zvýšený pocit únavy
• Rozmazané videnie
• Necitlivosť alebo brnenie v rukách alebo nohách
• Vredy a rany, ktoré sa nehoja alebo sa ťažko hoja
• Nevysvetliteľná strata hmotnosti
Diabetes mellitus 2.typu je možné zvládnuť vhodnou úpravou životného štýlu a nutričnou terapiou (liečebnou výživou).
GESTAČNÝ DIABETES je zvýšená hladina glykémie v krvi zistená počas tehotenstva, tzn. predtým žena diabetes nemala.
Je to metabolická porucha, kedy dochádza k zníženej citlivosti tkanív na inzulín a nedostatočnou schopnosťou pankreasu reagovať na zvýšenú potrebu inzulínu v tehotenstve. Veľkú rolu zohráva genetická predispozícia v kombinácii so záťažou, akú tehotenstvo predstavuje. K tomu sa môžu pridať ďalšie príčiny v podobe životného štýlu, nedostatku pohybu, nevhodných stravovacích návykov, stres a reakcia na stres, vyšší vek a jeho vplyv na metabolizmus, obezita (hoci aj u štíhlych žien môže byť zistená tehotenská cukrovka).
Väčšina prípadov gestačného diabetu po pôrode, max. do 6 mesiacov, odznie. Dôležité je včas tento typ diabetu rozpoznať a liečiť, pretože ženy s tehotenskou cukrovkou sú vystavené zvýšenému riziku komplikácií počas tehotenstva aj pri pôrode. Ohrozuje ich tiež častejšie preeklampsia, vysoký krvný tlak a infekcie. Pre vyvíjajúci sa plod znamená neliečená cukrovka riziko vzniku predčasného pôrodu, vzniku zranení pri pôrode, nedostatočné dozrievanie vnútorných orgánov, veľká pôrodná hmotnosť, poruchy srdcového rytmu, dýchania, riziko vzniku hypoglykémie, komplikovanej novorodeneckej žltačky, a ďalšie. Je tiež predpoklad, že tieto ženy a deti by mohli byť v budúcnosti vystavené zvýšenému riziku vzniku diabetu 2. typu. Preto je dôležitý včasný záchyt a dostatočné terapeutické postupy, ktoré zahŕňajú farmakologickú ale aj nutričnú terapiu.
Prediabetes je predchodcom cukrovky 2.typu. V praxi to znamená, že u pacienta už existuje rezistencia na inzulín (teda že tkanivá adekvátne neodpovedajú na uvoľnená inzulín) a metabolizmus glukózy je už narušený. Hladiny glukózy v krvi sú vyššie akou zdravých ľudí, ale zatiaľ nie sú také vysoké ako u ľudí s diabetom 2.typu. Je to zhoršená glukózová tolerancia.
Ľudia s prediabetom sú vystavení veľmi vysokému riziku vzniku diabetu v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Súčasne s tým sa zvyšuje aj riziko vzniku a rozvoja iných ochorení – kardiovaskulárna, ateroskleróza, náhla cievna mozgová príhoda a pod.
Dôležité je, že v tejto fáze ochorenia môžu ľudia s prediabetom zabrániť alebo oddialiť vznik diabetes mellitus 2.typu, ak túto situáciu začnú včas riešiť. Nenahraditeľnú úlohu tu zohráva nutričná terapia.
Diabetické komplikácie postihujú viaceré orgánové systémy – srdce, obličky, mozog, oči, periférne krvné cievy. Pretrvávajúca hyperglykémia poškodzuje endotelové bunky (vnútorná výstelka ciev) v celom cievnom systéme.
To vedie k diabetickým vaskulárnym komplikáciám, ktoré sa delia do dvoch skupin:
• Makrovaskulárne – zvýšený rozvoj aterosklerózy, ochorenie koronárnych artérií, cerebrovaskulárne ochorenia, ischemická cievna mozgová príhoda, ochorenie periférnych artérií
• Mikrovaskulárne – diabetická nefropatia, diabetická neuropatia a kardiomyopatia, diabetická retinopatia.
Podstatne horšiu prognózu má súčasná prítomnosť viacerých komplikácií.
V prípade diabetes mellitus zohráva významnú úlohu oxidačný stres. Za oxidačný stres sú zodpovedné voľné radikály, ktoré majú vo fyziologických koncentráciách v organizme dôležitú úlohu. Avšak len v tom prípade, ak je zachovaná antioxidačná rovnováha. Chronicky vysoká hladina cukru v krvi u diabetikov a mitochondriálna dysfunkcia však vedú k zvýšenej tvorbe voľných radikálov a následne k oxidačnému stresu. To prispieva k vzniku zápalu, zhoršeniu základných bunkových funkcií, zhoršeniu ochorenia a s ním spojených komplikácií.
Tieto komplikácie sa často delia aj na krátkodobé a dlhodobé.
DIABETES MELLITUS
GESTAČNÝ DIABETES - U gravidných žien sa realizuje skríning v I. a II. trimestri. V rámci návštevy prenatálnej poradne v prvom trimestri vyšetrenie glykémie nalačno. V prípade hodnoty ≥ 5,1 mmol/l je nutné vyšetrenie glykémie opakovať, najskôr však na druhý deň, zároveň je nutné dodržať dobu lačnenia 8 - 12 hodín. Ak je kontrolná hodnota glykémie nalačno ≥ 5,1 mmol/l, výsledok sa hodnotí ako GDM a pacientka má byť odoslaná na diabetologickú ambulanciu. Ak je kontrolná glykémia nalačno < 5,1 mmol/l, pacientka v II. trimestri absolvuje štandardný orálny glukózo-tolerančný test (oGTT) v rozmedzí 24. - 28. týždňa. Skríningové vyšetrenie gravidných žien oGTT so 75 g glukózy vykonáva gynekológ v 24. – 28. týždni tehotenstva. PREDIABETES možno diagnostikovať vyšetrením glukózy nalačno alebo orálnym glukózotolerančným testom (oGTT). Primodiagnostika prediabetes len meraním glykovaného hemoglobínu (HbA1c) nie je vhodná, nakoľko iba oGTT spoľahlivo rozlíši IFG (hraničná glykémia nalačno) alebo IGT (porušená glukózová tolerancia). U asymptomatického pacienta sa má vyšetriť glykémia nalačno minimálne po 8 - 12 hodinách bez energetického príjmu – pri patologickej hodnote z 2 rôznych odberov. VČASNÝ SKRÍNING KOMPLIKÁCII • Skríning nefropatie – vyšetrenie albuminúrie • Skríning retinopatie – vyšetrenie očného pozadia príslušným špecialistom • Skríning neuropatie – anamnestické a fyzikálne vyšetrenie, diagnostické dotazníky ako napr. Michiganský dotazník • Skríning kardiovaskulárneho rizika – možnosť použitia SCORE2/ SCORE 2 OP tabuľky na odhad relatívneho rizika
Liečba diabetu je závislá od typu ochorenia a pridružených diabetických komplikácií. Predovšetkým ide o snahu udržať hladinu glykémie v krvi v optimálnom rozpätí a predchádzať rozvoju diabetických komplikácií. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využíva v rôznom rozsahu farmakologická aj nefarmakologická liečba.
V prípade diabetes mellitus 1 typu je nevyhnutné celoživotné podávanie inzulínových prípravkov. Dôležitá je tiež vhodná úprava stravy podľa individuálneho stavu a vhodný životný štýl.
Diabetes mellitus 2 typ vyžaduje nutričnú intervenciu a vhodné diétne opatrenia, zvýšený pohyb a zmenu životného štýlu. V prípade nedostatočnej kompenzácie sa používa kombinácia antidiabetík, alebo sa prechádza na liečbu inzulínom.
Gestačný diabetes sa lieči dodržiavaním diétnych opatrení, úpravou stravy, vhodným pomerom tukov, sacharidov a bielkovín na zabezpečenie dostatočnej výživy pre matku aj vyvíjajúci sa plod. Dôležitý je tiež dostatok spánku, relax a primeraný pohyb. V niektorých prípadoch je v liečbe nutné použitie liečiv (antidiabetík) alebo inzulínu.
Nutričná terapia je neoddeliteľnou súčasťou liečby prediabetu, diabetu 1. typu, diabetu 2. typu, aj gestačného diabetu. Pomáha ochoreniu predchádzať, zvládnuť a predchádzať rozvoju komplikácií.
Nutričná terapia diabetu je závislá od konkrétneho typu ochorenia a tiež pridružených diabetických komplikácií. Ide predovšetkým o snahu udržať hladinu glykémie v krvi v optimálnom rozpätí a predchádzať rozvoju diabetických komplikácií.
Priaznivý účinok na kontrolu glykémie, zvládanie systémového zápalu a oxidačného stresu, podporu črevnej bioty má stredomorská strava obsahujúca rôzne bioaktívne látky, polyfenoly, omega-3 mastné kyseliny, probioticky a prebioticky pôsobiace potraviny a vlákninu. Význam majú aj nízkoenergetické a veľmi nízko energetické diéty, nízkosacharidové a ketodiéty, pravidelné dopĺňanie vhodných mikronutrientov (vitamíny, minerály), avšak všetky pod dohľadom odborníka.
Potrebujete sa poradiť ohľadom nastavenia personalizovaného jedálnička? Kontaktujte nutričného terapeuta.
