Diabetes mellitus (cukrovka) je komplikovaný stav. Je to chronické metabolické a endokrinné ochorenie, pri ktorom je hladina glukózy v krvi príliš vysoká.
Za fyziologických podmienok organizmus udržiava glykémiu (hladinu cukru v krvi) v rozpätí 3,8 – 5,6 mmol/l. Po jedle glykémia samozrejme ľahko stúpa, ale nemala by presiahnuť hodnotu 7,8 mmol/l. Pokiaľ hodnoty glykémie stúpnu na 11,1 mmol/l jedná sa už o diabetes. Ak sú hodnoty hraničné, ide o tzv. poruchu glukózovej tolerancie.
Ďalším dôležitým parametrom je glykovaný hemoglobín (HbA1c). Poskytuje nepriamu informáciu o priemernej hladine glukózy v krvi za obdobie posledných 2 - 3 mesiacov, norma je 29 – 42 mmol/mol (4,8 – 6%). Tento parameter tiež pomáha pri hodnotení kompenzácie diabetu – pri dobrej kompenzácii má hodnotu 43 – 53 mmol/mol. Vyššie hodnoty poukazujú na nedostatočnú liečbu diabetu.
Vysoká hladina glukózy v krvi sa označuje ako hyperglykémia. Na opačnej strane stojí príliš nízka hladina glukózy – hypoglykémia, ktorá môže predstavovať závažný život ohrozujúci stav.
Cukor je pre organizmus dôležitá látka, je potrebný pre správnu fyziologickú činnosť organizmu, svalov aj mozgu. Je to jeden z troch základných makronutrientov. Do tela ho prijímame prostredníctvom potravy v podobe rôznych sacharidov, ktoré sú potom štiepené na glukózu. Aby nedochádzalo k hromadeniu glukózy v krvi, musí ju organizmus premiestniť do buniek. V organizme sa glukóza môže priamo tvoriť aj z iných látok (pečeňový glykogén, bielkoviny). Na zabezpečenie správneho metabolizmu glukózy v tele je potrebný inzulín vylučovaný pankreasom.
Pankreas je orgán so zmiešanou exokrinno-endokrinnou funkciou. V rámci exokrinnej funkcie produkuje enzýmy potrebné na trávenie prijatej potravy. Endokrinná časť pankreasu produkuje hormóny - inzulín a glukagón.
Inzulín spôsobuje, že sa glukóza zo stravy ľahšie vstrebáva do cieľových tkanív, a teda znižuje hladinu glukózy v krvi. Glukagón, naopak hladinu glukózy zvyšuje. Hlavnú úlohu pri znižovaní glykémie v krvi teda zohráva inzulín, ktorý je produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi pankreasu.
K zvýšenej alebo vysokej hladine glukózy v krvi môže dôjsť vtedy, keď telo (pankreas) neprodukuje dostatočné množstvo inzulínu alebo inzulín, ktorý pankreas produkuje je neúčinný, a bunky vo svaloch, v pečeni a tukové bunky nereagujú dostatočne na inzulín.
Existujú viaceré typy diabetu:
• Diabetes mellitus 1 typ – autoimunitne podmienené ochorenie
• Diabetes mellitus 2 typ – chronické metabolické a endokrinné ochorenie
• Gestačný diabetes - zvýšená hladina krvného cukru prvý krát zistená počas tehotenstva
• Špecifické typy diabetu – MODY (Diabetes mladistvých pripomínajúci DM2T), LADA (Latentný autoimunitný diabetes dospelých), novorodenecký diabetes, sekundárny diabetes, ktorý vznikol následkom iného ochorenia, hepatogénny diabetes podmienený pečeňovou cirhózou.
DIABETES MELLITUS 1 TYP je ochorenie, kedy pankreas netvorí hormón inzulín alebo ho tvorí veľmi málo. Je to ochorenie, pri ktorom sú napádané a zničené beta-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu, ktoré inzulín tvoria.
Príčinou je buď autoimunitný zápal alebo je príčina idiopatická. Autoimunitná deštrukcia buniek vedie k absolútnemu nedostatku inzulínu a nutnosti jeho dopĺňania externou formou.
Deštrukcia buniek pankreasu postupuje v priebehu mesiacov alebo niekoľkých rokov, až kým sa nezničí toľko buniek, že pankreas už nedokáže produkovať dostatok inzulínu na kontrolu a spracovanie glukózy v krvi.
Diabetes 1.typu sa všeobecne vyvíja v detstve alebo pri dospievaní, môže sa však vyvinúť aj v dospelosti. Autoimunitná reakcia môže byť vyvolaná environmentálnou expozíciou u ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu. S nástupom diabetu 1.typu sa spájajú aj niektoré vírusy (cytomegalovírus, coxackievírus, rubeola, retrovírusy, COVID-19), ktoré môžu priamo infikovať a zničiť bunky pankreasu alebo ich môžu deštruovať nepriamo. Vplyv môže mať aj diéta a príjem určitých produktov, potravín, mikronutrientov.
DIABETES MELLITUS 2 TYP je najbežnejší typ cukrovky. Je to ochorenie, ktoré sa vyskytuje keď je hladina glukózy v krvi príliš vysoká. Glukóza sa dostáva do krvi hlavne prostredníctvom stravy. Pre organizmus je veľmi dôležitá, je zdrojom potrebnej energie. Potrebuje sa však dostať do našich buniek. Na to je potrebný hormón produkovaný pankreasom – inzulín. Pri diabete 2.typu pankreas netvorí dostatok inzulínu alebo ho organizmus dobre nevyužíva. V krvi tak ostane veľké množstvo glukózy a do buniek sa jej dostane príliš málo.
Diabetes 2.typu sa najčastejšie vyskytuje v strednom a staršom veku, avšak môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, dokonca aj v detstve. Medzi rizikové faktory rozvoja a vzniku diabetu 2.typu patrí obezita, nadváha, fyzická nečinnosť, sedavá práca, nevhodný životný štýl, nevhodná strava, metabolický syndróm, inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak, prediabetes, gestačný diabetes, rodinná anamnéza, genetická predispozícia.
Príznaky diabetu 2.typu sa vyvíjajú postupne, v priebehu niekoľkých rokov. Mnoho ľudí nemá žiadne alebo veľmi mierne príznaky a na ochorenie sa príde až v súvislosti s rozvojom iného ochorenia (napríklad ochorenia srdca).
Najčastejšie príznaky diabetu 2.typu:
• Zvýšený smäd a častejšie močenie
• Zvýšený hlad
• Zvýšený pocit únavy
• Rozmazané videnie
• Necitlivosť alebo brnenie v rukách alebo nohách
• Vredy a rany, ktoré sa nehoja alebo sa ťažko hoja
• Nevysvetliteľná strata hmotnosti
Diabetes mellitus 2.typu je možné zvládnuť vhodnou úpravou životného štýlu a nutričnou terapiou (liečebnou výživou).
GESTAČNÝ DIABETES je zvýšená hladina glykémie v krvi zistená počas tehotenstva, tzn. predtým žena diabetes nemala.
Je to metabolická porucha, kedy dochádza k zníženej citlivosti tkanív na inzulín a nedostatočnou schopnosťou pankreasu reagovať na zvýšenú potrebu inzulínu v tehotenstve. Veľkú rolu zohráva genetická predispozícia v kombinácii so záťažou, akú tehotenstvo predstavuje. K tomu sa môžu pridať ďalšie príčiny v podobe životného štýlu, nedostatku pohybu, nevhodných stravovacích návykov, stres a reakcia na stres, vyšší vek a jeho vplyv na metabolizmus, obezita (hoci aj u štíhlych žien môže byť zistená tehotenská cukrovka).
Väčšina prípadov gestačného diabetu po pôrode, max. do 6 mesiacov, odznie. Dôležité je včas tento typ diabetu rozpoznať a liečiť, pretože ženy s tehotenskou cukrovkou sú vystavené zvýšenému riziku komplikácií počas tehotenstva aj pri pôrode. Ohrozuje ich tiež častejšie preeklampsia, vysoký krvný tlak a infekcie. Pre vyvíjajúci sa plod znamená neliečená cukrovka riziko vzniku predčasného pôrodu, vzniku zranení pri pôrode, nedostatočné dozrievanie vnútorných orgánov, veľká pôrodná hmotnosť, poruchy srdcového rytmu, dýchania, riziko vzniku hypoglykémie, komplikovanej novorodeneckej žltačky, a ďalšie. Je tiež predpoklad, že tieto ženy a deti by mohli byť v budúcnosti vystavené zvýšenému riziku vzniku diabetu 2. typu. Preto je dôležitý včasný záchyt a dostatočné terapeutické postupy, ktoré zahŕňajú farmakologickú ale aj nutričnú terapiu.
Prediabetes je predchodcom cukrovky 2.typu. V praxi to znamená, že u pacienta už existuje rezistencia na inzulín (teda že tkanivá adekvátne neodpovedajú na uvoľnená inzulín) a metabolizmus glukózy je už narušený. Hladiny glukózy v krvi sú vyššie akou zdravých ľudí, ale zatiaľ nie sú také vysoké ako u ľudí s diabetom 2.typu. Je to zhoršená glukózová tolerancia.
Ľudia s prediabetom sú vystavení veľmi vysokému riziku vzniku diabetu v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Súčasne s tým sa zvyšuje aj riziko vzniku a rozvoja iných ochorení – kardiovaskulárna, ateroskleróza, náhla cievna mozgová príhoda a pod.
Dôležité je, že v tejto fáze ochorenia môžu ľudia s prediabetom zabrániť alebo oddialiť vznik diabetes mellitus 2.typu, ak túto situáciu začnú včas riešiť. Nenahraditeľnú úlohu tu zohráva nutričná terapia.
Diabetické komplikácie postihujú viaceré orgánové systémy – srdce, obličky, mozog, oči, periférne krvné cievy. Pretrvávajúca hyperglykémia poškodzuje endotelové bunky (vnútorná výstelka ciev) v celom cievnom systéme.
To vedie k diabetickým vaskulárnym komplikáciám, ktoré sa delia do dvoch skupin:
• Makrovaskulárne – zvýšený rozvoj aterosklerózy, ochorenie koronárnych artérií, cerebrovaskulárne ochorenia, ischemická cievna mozgová príhoda, ochorenie periférnych artérií
• Mikrovaskulárne – diabetická nefropatia, diabetická neuropatia a kardiomyopatia, diabetická retinopatia.
Podstatne horšiu prognózu má súčasná prítomnosť viacerých komplikácií.
V prípade diabetes mellitus zohráva významnú úlohu oxidačný stres. Za oxidačný stres sú zodpovedné voľné radikály, ktoré majú vo fyziologických koncentráciách v organizme dôležitú úlohu. Avšak len v tom prípade, ak je zachovaná antioxidačná rovnováha. Chronicky vysoká hladina cukru v krvi u diabetikov a mitochondriálna dysfunkcia však vedú k zvýšenej tvorbe voľných radikálov a následne k oxidačnému stresu. To prispieva k vzniku zápalu, zhoršeniu základných bunkových funkcií, zhoršeniu ochorenia a s ním spojených komplikácií.
Tieto komplikácie sa často delia aj na krátkodobé a dlhodobé.
DIABETES MELLITUS
GESTAČNÝ DIABETES - U gravidných žien sa realizuje skríning v I. a II. trimestri. V rámci návštevy prenatálnej poradne v prvom trimestri vyšetrenie glykémie nalačno. V prípade hodnoty ≥ 5,1 mmol/l je nutné vyšetrenie glykémie opakovať, najskôr však na druhý deň, zároveň je nutné dodržať dobu lačnenia 8 - 12 hodín. Ak je kontrolná hodnota glykémie nalačno ≥ 5,1 mmol/l, výsledok sa hodnotí ako GDM a pacientka má byť odoslaná na diabetologickú ambulanciu. Ak je kontrolná glykémia nalačno < 5,1 mmol/l, pacientka v II. trimestri absolvuje štandardný orálny glukózo-tolerančný test (oGTT) v rozmedzí 24. - 28. týždňa. Skríningové vyšetrenie gravidných žien oGTT so 75 g glukózy vykonáva gynekológ v 24. – 28. týždni tehotenstva. PREDIABETES možno diagnostikovať vyšetrením glukózy nalačno alebo orálnym glukózotolerančným testom (oGTT). Primodiagnostika prediabetes len meraním glykovaného hemoglobínu (HbA1c) nie je vhodná, nakoľko iba oGTT spoľahlivo rozlíši IFG (hraničná glykémia nalačno) alebo IGT (porušená glukózová tolerancia). U asymptomatického pacienta sa má vyšetriť glykémia nalačno minimálne po 8 - 12 hodinách bez energetického príjmu – pri patologickej hodnote z 2 rôznych odberov. VČASNÝ SKRÍNING KOMPLIKÁCII • Skríning nefropatie – vyšetrenie albuminúrie • Skríning retinopatie – vyšetrenie očného pozadia príslušným špecialistom • Skríning neuropatie – anamnestické a fyzikálne vyšetrenie, diagnostické dotazníky ako napr. Michiganský dotazník • Skríning kardiovaskulárneho rizika – možnosť použitia SCORE2/ SCORE 2 OP tabuľky na odhad relatívneho rizika
Liečba diabetu je závislá od typu ochorenia a pridružených diabetických komplikácií. Predovšetkým ide o snahu udržať hladinu glykémie v krvi v optimálnom rozpätí a predchádzať rozvoju diabetických komplikácií. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využíva v rôznom rozsahu farmakologická aj nefarmakologická liečba.
V prípade diabetes mellitus 1 typu je nevyhnutné celoživotné podávanie inzulínových prípravkov. Dôležitá je tiež vhodná úprava stravy podľa individuálneho stavu a vhodný životný štýl.
Diabetes mellitus 2 typ vyžaduje nutričnú intervenciu a vhodné diétne opatrenia, zvýšený pohyb a zmenu životného štýlu. V prípade nedostatočnej kompenzácie sa používa kombinácia antidiabetík, alebo sa prechádza na liečbu inzulínom.
Gestačný diabetes sa lieči dodržiavaním diétnych opatrení, úpravou stravy, vhodným pomerom tukov, sacharidov a bielkovín na zabezpečenie dostatočnej výživy pre matku aj vyvíjajúci sa plod. Dôležitý je tiež dostatok spánku, relax a primeraný pohyb. V niektorých prípadoch je v liečbe nutné použitie liečiv (antidiabetík) alebo inzulínu.
Nutričná terapia je neoddeliteľnou súčasťou liečby prediabetu, diabetu 1. typu, diabetu 2. typu, aj gestačného diabetu. Pomáha ochoreniu predchádzať, zvládnuť a predchádzať rozvoju komplikácií.
Nutričná terapia diabetu je závislá od konkrétneho typu ochorenia a tiež pridružených diabetických komplikácií. Ide predovšetkým o snahu udržať hladinu glykémie v krvi v optimálnom rozpätí a predchádzať rozvoju diabetických komplikácií.
Priaznivý účinok na kontrolu glykémie, zvládanie systémového zápalu a oxidačného stresu, podporu črevnej bioty má stredomorská strava obsahujúca rôzne bioaktívne látky, polyfenoly, omega-3 mastné kyseliny, probioticky a prebioticky pôsobiace potraviny a vlákninu. Význam majú aj nízkoenergetické a veľmi nízko energetické diéty, nízkosacharidové a ketodiéty, pravidelné dopĺňanie vhodných mikronutrientov (vitamíny, minerály), avšak všetky pod dohľadom odborníka.
Potrebujete sa poradiť ohľadom nastavenia personalizovaného jedálnička? Kontaktujte nutričného terapeuta.
Nutričná terapia je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečby diabetes mellitus. Súčasné odporúčania neuprednostňujú jednu univerzálnu „diabetickú diétu“. Stravovanie má byť individualizované podľa typu diabetu, veku, telesnej hmotnosti, energetického výdaja, fyzickej aktivity, farmakologickej liečby, inzulínového režimu, prítomnosti komplikácií a komorbidít, metabolických cieľov a osobných a kultúrnych preferencií.
DIABETES MELLITUS TYP 1
Energetický príjem má byť individuálne prispôsobený veku, pohlaviu, telesnej hmotnosti, fyzickej aktivite a metabolickým potrebám. U dospelého človeka možno ako orientačný východiskový odhad použiť približne 25–30 kcal/kg telesnej hmotnosti/deň, pričom skutočná potreba môže byť významne odlišná.
Pri normálnej telesnej hmotnosti má energetický príjem približne zodpovedať energetickému výdaju. Pri nadváhe alebo obezite možno uvažovať o miernom energetickom deficite, avšak vždy s prihliadnutím na inzulínovú liečbu a riziko hypoglykémie.
Pri zvýšenej fyzickej aktivite, podváhe, neúmyselnom úbytku hmotnosti alebo počas obdobia zvýšenej metabolickej potreby je potrebné energetický príjem zvýšiť.
Pri DM1 nie je vhodná drastická kalorická reštrikcia ani dlhodobé hladovanie. Nedostatočný príjem energie a sacharidov môže v kombinácii s nedostatkom inzulínu zvyšovať riziko ketózy a diabetickej ketoacidózy.
Vhodné je sústrediť sa na nutričnú hustotu stravy – teda na potraviny, ktoré poskytujú dostatok vitamínov, minerálov, vlákniny a bioaktívnych látok bez nadmerného energetického príjmu.
DIABETES MELLITUS TYP 2
Energetický príjem sa individualizuje podľa telesnej hmotnosti, energetického výdaja a cieľa liečby.
U pacientov s nadváhou alebo obezitou je významnou súčasťou liečby vytvorenie primeraného energetického deficitu. Cieľom nie je krátkodobá drastická diéta, ale dlhodobo udržateľná redukcia telesnej hmotnosti pri zachovaní svalovej hmoty a dostatočného príjmu mikroživín.
Vhodné je zamerať sa predovšetkým na odstránenie energeticky bohatých a nutrične chudobných potravín – sladených nápojov, sladkostí, rafinovaných výrobkov, vyprážaných jedál a ultraprocesovaných potravín – namiesto extrémneho obmedzovania jednotlivých skupín potravín.
GESTAČNÝ DIABETES MELLITUS
Energetický príjem musí zodpovedať potrebám gravidity, predgravidnému BMI, fyzickej aktivite a odporúčanému gestačnému prírastku hmotnosti.
V gravidite sa vo všeobecnosti neodporúča výrazná energetická reštrikcia ani hladovanie. Energetická potreba sa počas gravidity mení; tradičné referenčné hodnoty uvádzajú približne +340 kcal/deň v druhom trimestri a +452 kcal/deň v treťom trimestri.
Pri GDM je potrebné zabrániť nielen nadmernému energetickému príjmu a nadmernému prírastku hmotnosti, ale aj prílišnej reštrikcii, ktorá môže viesť k nedostatočnému príjmu živín a zvýšenej ketogenéze.
Pri GDM je odporúčaný stravovací vzorec založený na ovocí, zelenine, strukovinách, celozrnných potravinách, chudých bielkovinách, orechoch, semenách a zdravých tukoch.
DIABETES MELLITUS TYP 1
U dospelého pacienta bez významného ochorenia obličiek možno ako praktický cieľ použiť približne 0,8–1,0 g bielkovín/kg telesnej hmotnosti/deň.
Bielkoviny je vhodné získavať z kombinácie živočíšnych a rastlinných zdrojov:
• ryby,
• hydina,
• vajcia,
• nesladené fermentované mliečne výrobky,
• strukoviny,
• tofu a ďalšie sójové výrobky,
• orechy a semená.
Pri diabetickom ochorení obličiek sa príjem bielkovín individualizuje podľa stupňa chronického ochorenia obličiek.
Vhodné je zvýšiť podiel rastlinných zdrojov bielkovín, najmä strukovín, orechov a semien, pričom sa nemusia úplne vylučovať kvalitné živočíšne zdroje.
DIABETES MELLITUS TYP 2
U dospelého bez významného renálneho ochorenia je primeraný príjem približne 0,8–1,0 g/kg/deň. Pri vyššom veku, sarkopénii alebo intenzívnej fyzickej aktivite môže byť potreba vyššia a má sa individualizovať.
Pri redukcii hmotnosti je dostatočný príjem bielkovín dôležitý na ochranu svalovej hmoty.
Vhodné je pravidelne zaraďovať:
• strukoviny,
• tofu,
• ryby,
• vajcia,
• fermentované mliečne výrobky,
• orechy a semená.
Pri CKD je potrebné množstvo bielkovín upraviť podľa renálnych parametrov a odporúčaní pre konkrétne štádium ochorenia.
GESTAČNÝ DIABETES MELLITUS
Počas gravidity je odporúčaný minimálny príjem približne 71 g bielkovín/deň.
Bielkoviny je vhodné rozdeliť rovnomerne medzi hlavné jedlá a podľa potreby menšie jedlá.
Preferované sú:
• ryby s nízkym obsahom ortuti,
• hydina,
• vajcia,
• mliečne výrobky,
• strukoviny,
• tofu,
• orechy a semená.
Pri GDM je vhodné kombinovať zdroj bielkovín so zeleninou, vlákninou a primeranou porciou sacharidov. Takáto kombinácia môže pomôcť znížiť výrazné postprandiálne glykemické výkyvy.
DIABETES MELLITUS 1. TYP
Sacharidy predstavujú významnú súčasť stravy, pričom pri DM1 je kľúčová koordinácia množstva prijatých sacharidov s inzulínovou liečbou.
Neexistuje univerzálne optimálne percento energie zo sacharidov. Množstvo sa individualizuje podľa energetickej potreby, stravovacieho vzorca, inzulínového režimu a fyzickej aktivity. Odporúča sa uprednostňovať minimálne spracované, nutrične hodnotné a na vlákninu bohaté zdroje sacharidov.
Odporúča sa:
• zelenina,
• strukoviny,
• celozrnné obilniny,
• celé ovocie,
• ovos,
• jačmeň,
• pohánka,
• quinoa,
• zemiaky v primeranom množstve.
Minimálny odporúčaný príjem vlákniny je 14 g/1 000 kcal. Pri energetickom príjme 2 000 kcal to predstavuje najmenej 28 g vlákniny denne.
Sladené nápoje a džúsy je vhodné minimalizovať.
Pri DM1 je potrebné počítať so skutočnosťou, že tuky a bielkoviny v jedle môžu ovplyvniť časový priebeh postprandiálnej glykémie a potrebu inzulínu.
Príjem vlákniny je vhodné podporiť prostredníctvom zeleniny, strukovín, semien a celozrnných potravín namiesto izolovaných vlákninových doplnkov.
DIABETES MELLITUS 2. TYPU
Ani pri DM2 nie je potrebné sacharidy úplne vylúčiť. Množstvo sa má individualizovať podľa metabolických cieľov a preferencií pacienta. Vhodný môže byť stredomorský, rastlinne orientovaný, DASH alebo u vybraných pacientov nízkosacharidový stravovací vzorec.
Preferovať treba sacharidy s vysokou nutričnou hodnotou:
• zeleninu,
• strukoviny,
• celé ovocie,
• celozrnné obilniny,
• orechy a semená.
Vláknina má byť prijímaná v množstve najmenej 14 g/1 000 kcal.
Osobitne vhodné je obmedzenie:
• sladených nápojov,
• džúsov,
• sladkostí,
• bieleho pečiva,
• rafinovaných obilnín,
• ultraprocesovaných potravín.
Vhodné je podporiť pravidelnú konzumáciu potravín bohatých na prebiotickú vlákninu – napríklad strukovín, ovsa, jačmeňa, cibule, cesnaku, zeleniny, orechov a semien.
GESTAČNÝ DIABETES MELLITUS
Pri GDM je minimálny odporúčaný príjem sacharidov 175 g/deň. Minimálny odporúčaný príjem vlákniny je 28 g/deň.
Sacharidy je vhodné rozdeliť počas dňa do viacerých jedál a menších porcií podľa individuálnej glykemickej odpovede.
Preferovať treba:
• zeleninu,
• strukoviny,
• celozrnné obilniny,
• celé ovocie,
• nesladené mliečne výrobky,
• orechy a semená.
Veľké jednorazové dávky sacharidov, sladené nápoje a džúsy sa neodporúčajú.
Výrazná sacharidová reštrikcia ani ketogénna diéta nie sú v gravidite vhodné. Odporúča sa vyhnúť sa stravovacím vzorcom, ktoré závažným spôsobom obmedzujú niektorú z hlavných skupín makronutrientov.
Pri DM1 nie je stanovený jeden optimálny podiel celkových tukov v strave. Dôležitejšia je ich kvalita, zastúpenie jednotlivých typov mastných kyselín a celkový stravovací vzorec.
Vhodné je preferovať:
Vhodné je obmedzovať:
Nasýtené mastné kyseliny by mali tvoriť <10 % celkového energetického príjmu. Pri zvýšenom kardiovaskulárnom riziku alebo dyslipidémii je vhodné ich príjem ďalej znižovať a nahrádzať predovšetkým mono- a polynenasýtenými mastnými kyselinami.
Transmastné kyseliny je potrebné minimalizovať.
Cholesterol v potravinách sa nemá posudzovať izolovane. Pri hodnotení stravy je dôležitejší celkový stravovací vzorec, množstvo nasýtených mastných kyselín, príjem vlákniny a individuálne kardiovaskulárne riziko.
Pri zvýšenom LDL-cholesterole je vhodné uprednostniť potraviny bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, vlákninu a rastlinné steroly a súčasne obmedziť potraviny s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín.
Vhodné je uprednostňovať prirodzené zdroje kvalitných tukov, najmä extra panenský olivový olej, orechy, semená, avokádo a ryby, a minimalizovať priemyselne spracované potraviny s vysokým obsahom nasýtených a transmastných kyselín.
Pri DM2 má kvalita tukov významný význam z hľadiska kardiovaskulárneho rizika. Celkový príjem tukov má byť individualizovaný podľa energetickej potreby, telesnej hmotnosti, metabolického stavu a celkového stravovacieho vzorca.
Vhodné je preferovať:
Vhodné je obmedzovať:
Nasýtené mastné kyseliny by mali tvoriť <10 % celkového energetického príjmu. Pri dyslipidémii alebo zvýšenom kardiovaskulárnom riziku je vhodné ich príjem ďalej znižovať.
Nasýtené mastné kyseliny je vhodné nahrádzať predovšetkým mono- a polynenasýtenými mastnými kyselinami, nie rafinovanými sacharidmi.
Transmastné kyseliny je potrebné minimalizovať.
Pri zvýšenom LDL-cholesterole je vhodné obmedziť potraviny bohaté na nasýtené tuky a zvýšiť príjem vlákniny, najmä rozpustnej vlákniny zo strukovín, ovsa, jačmeňa, zeleniny, ovocia, orechov a semien.
Vhodným stravovacím modelom je stredomorský stravovací vzorec, ktorý kladie dôraz na zeleninu, strukoviny, celozrnné potraviny, orechy, semená, olivový olej a ryby.
Všeobecne je vhodné uprednostňovať potraviny prirodzene bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, vlákninu a bioaktívne látky a zároveň obmedzovať ultraprocesované potraviny, vyprážané jedlá a priemyselne spracované tuky.
Počas gravidity je dôležité zachovať primeraný a vyvážený príjem tukov a uprednostňovať mono- a polynenasýtené mastné kyseliny. Tuky zároveň poskytujú esenciálne mastné kyseliny potrebné pre rast a vývoj plodu.
Vhodné je preferovať:
Vhodné je obmedzovať:
Nasýtené mastné kyseliny majú byť obmedzované a podľa možnosti nahrádzané nenasýtenými mastnými kyselinami. Transmastné kyseliny je potrebné minimalizovať.
Pri výbere rýb je počas gravidity potrebné uprednostňovať druhy s nízkym obsahom ortuti a dodržiavať odporúčania týkajúce sa bezpečnosti konzumácie rýb v tehotenstve.
Pri GDM nie je vhodné výrazne nahrádzať sacharidy tukom, najmä nasýtenými mastnými kyselinami. Príliš vysoký príjem tukov na úkor sacharidov môže viesť k nevyváženému príjmu živín a nie je vhodnou stratégiou na kontrolu glykémie v gravidite.
Cholesterol v strave sa má posudzovať v kontexte celkového stravovacieho vzorca. Prioritou je dostatočný príjem kvalitných tukov, omega-3 mastných kyselín a ďalších esenciálnych mastných kyselín pri súčasnom obmedzení nadmerného príjmu nasýtených a transmastných kyselín.
Vhodné je zaradiť prirodzené zdroje omega-3 mastných kyselín, napríklad ryby s nízkym obsahom ortuti, vlašské orechy, chia a ľanové semená. Koncentrované výživové doplnky s vysokými dávkami omega-3 mastných kyselín sa počas gravidity nemajú používať bez konzultácie s lekárom alebo odborníkom na výživu.
Poznámka: Výživové odporúčania pri GDM majú byť vždy individualizované podľa gestačného týždňa, telesnej hmotnosti, glykemických hodnôt, liečby a celkového zdravotného stavu ženy.
DIABETES MELLITUS TYP 1
DM1 nie je sám osebe indikáciou na rutinnú suplementáciu vitamínov vo vysokých dávkach.
Prioritou je pestrá strava obsahujúca:
• zeleninu,
• ovocie,
• celozrnné obilniny,
• strukoviny,
• orechy a semená,
• ryby,
• kvalitné bielkovinové zdroje.
Osobitnú pozornosť možno venovať vitamínu D, vitamínu B12 a folátu podľa klinickej situácie a laboratórnych výsledkov.
Suplementácia vitamínu D má byť založená na individuálnom stave, nie na predpoklade, že vysoké dávky vitamínu D liečia diabetes.
Mikronutrienty majú byť hodnotené v kontexte klinického a nutričného stavu a pri podozrení na deficit sa má využiť klinické a laboratórne hodnotenie. Dôkazy pre rutinnú vysokodávkovú suplementáciu väčšiny mikronutrientov u pacientov bez deficitu sú nedostatočné.
DIABETES MELLITUS 2. TYPU
Aj pri DM2 sa vitamíny majú prednostne získavať z pestrej stravy.
Dôležité je najmä sledovanie:
Vitamínu B12 – osobitnú pozornosť treba venovať pacientom dlhodobo užívajúcim metformín, najmä pri anémii, neuropatii alebo iných príznakoch deficitu.
Vitamínu D – pri nedostatku je vhodná cielená suplementácia.
Folátu, vitamínu B6 a ďalších vitamínov skupiny B – ich primeraný príjem je najlepšie zabezpečiť pestrou stravou.
Vysokodávkové multivitamínové prípravky ani antioxidanty sa nemajú rutinne používať na liečbu hyperglykémie.
Vhodný prístup preferuje princíp „food first“ – teda najprv úpravu stravy a až následne cielenú suplementáciu pri preukázanom nedostatku alebo klinickej indikácii.
GESTAČNÝ DIABETES MELLITUS
V gravidite sa zvyšujú nároky na viaceré vitamíny a ďalšie mikronutrienty.
Osobitný význam majú:
• folát,
• vitamín B12,
• vitamín D,
• vitamín B6,
• vitamín A v bezpečnom množstve,
• vitamín C,
• vitamín E.
Pred koncepciou a v gravidite je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem folátu. U žien s diabetom pred koncepciou a počas gravidity sa odporúča prenatálnu suplementáciu podľa odporúčaní pre graviditu vrátane kyseliny listovej a jódu.
Pri vitamíne A je potrebná opatrnosť s vysokými dávkami retinolu, pretože nadmerný príjem môže byť počas gravidity škodlivý.
Pri vitamíne D má byť suplementácia individualizovaná podľa rizika nedostatku a laboratórneho nálezu.
ESPEN zdôrazňuje pri gravidite a ďalších špecifických životných obdobiach potrebu individualizovaného hodnotenia mikronutrientov a vyhýbanie sa nedostatkom aj nadmernému podávaniu.
Dôležité minerálne látky zahŕňajú najmä:
Prirodzenými zdrojmi horčíka sú:
Pri DM1 nie je indikovaná rutinná suplementácia minerálnych látok bez preukázaného deficitu. Prednosť má pestrá a nutrične hodnotná strava.
Osobitnú pozornosť treba venovať sodíku. U väčšiny dospelých s diabetom je vhodné udržiavať príjem sodíka pod 2 300 mg/deň, ak nie je klinický dôvod na inú hodnotu.
Pri diabetickom ochorení obličiek sa príjem draslíka, fosforu, sodíka a bielkovín individualizuje podľa stupňa renálneho poškodenia, laboratórnych parametrov a celkového klinického stavu.
Minerálne látky je vhodné získavať prednostne z prirodzených potravín, najmä zo zeleniny, strukovín, orechov, semien a celozrnných obilnín.
Pri DM2 je vhodné podporovať príjem minerálnych látok prostredníctvom prirodzených, minimálne spracovaných potravín.
Horčík: vhodnými zdrojmi sú listová zelenina, strukoviny, orechy, semená a celozrnné obilniny.
Draslík: významnými zdrojmi sú zelenina, strukoviny, ovocie, zemiaky a ďalšie rastlinné potraviny. Pri chronickom ochorení obličiek však môže byť potrebné jeho príjem individuálne obmedziť.
Vápnik: nachádza sa najmä v mliečnych výrobkoch, fortifikovaných rastlinných alternatívach, niektorých druhoch zeleniny a semenách.
Zinok: zdrojmi sú mäso, morské plody, strukoviny, semená a orechy.
Železo: nachádza sa v mäse, strukovinách, listovej zelenine, celozrnných obilninách a semenách.
Jód: jeho zdrojom sú najmä morské ryby, morské plody, jódovaná soľ a potraviny podľa ich prirodzeného alebo fortifikačného obsahu.
Pri vysokom kardiovaskulárnom riziku a hypertenzii je dôležité obmedziť nadmerný príjem sodíka a uprednostňovať potraviny s prirodzene nízkym obsahom sodíka.
Rutinná suplementácia minerálnych látok vo vysokých dávkach bez preukázaného nedostatku sa pri DM2 neodporúča.
V gravidite majú osobitný význam viaceré minerálne látky, ktorých potreba sa môže v priebehu gravidity zvyšovať.
Železo: potreba železa sa počas gravidity zvyšuje. Nedostatok môže viesť k anémii a negatívne ovplyvniť zdravotný stav matky. Suplementácia sa má riadiť nutričným stavom, laboratórnymi výsledkami a individuálnymi potrebami ženy.
Vápnik: je dôležitý pre kostný metabolizmus matky a vývoj kostí plodu. Zdrojmi sú najmä mliečne výrobky, fortifikované rastlinné alternatívy a ďalšie potraviny bohaté na vápnik.
Jód: je nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy a správny vývoj nervového systému plodu. Adekvátny príjem jódu je dôležitý už v období pred koncepciou a počas celej gravidity.
Horčík: má byť zabezpečený predovšetkým pestrou stravou obsahujúcou zeleninu, strukoviny, orechy, semená a celozrnné obilniny.
Zinok: je významný pre rast a vývoj plodu a správne fungovanie imunitného systému. Zdrojmi sú mäso, ryby, vajcia, strukoviny, orechy a semená.
Draslík a sodík: majú byť prijímané v primeranom množstve. Extrémne reštriktívne diéty nie sú počas gravidity vhodné.
Počas gravidity vrátane obdobia pred koncepciou je potrebné zabezpečiť adekvátny príjem folátu a jódu. Používanie prenatálnej suplementácie má byť prispôsobené individuálnym potrebám ženy a odporúčaniam zdravotníckeho pracovníka.
Pri hodnotení mikronutrientov je vhodné zohľadniť klinický stav ženy, stravovací príjem, laboratórne parametre a individuálne riziko nedostatku. Rutinné používanie vysokých dávok mikronutrientov bez jasnej indikácie nie je odôvodnené.
Vhodné je uprednostniť prirodzené potravinové zdroje minerálnych látok a výživových faktorov. Pri gravidite však nie je vhodné používať koncentrované minerálne alebo bylinné prípravky bez posúdenia ich bezpečnosti a vhodnosti.
Poznámka: Pri chronickom ochorení obličiek, poruchách elektrolytov, anémii, ochoreniach štítnej žľazy alebo inom klinicky významnom stave je potrebné minerálne látky a prípadnú suplementáciu individualizovať podľa laboratórnych výsledkov a lekárskeho odporúčania.
Za vhodný základ možno považovať stravovací vzorec založený na minimálne spracovaných potravinách, zelenine, celom ovocí, strukovinách, celozrnných obilninách, orechoch a semenách, kvalitných zdrojoch bielkovín a nenasýtených tukoch. Tento prístup je kompatibilný so stredomorským a prevažne rastlinným stravovacím vzorcom a kvalitnými živočíšnymi potravinami. Zdôrazňuje sa najmä kvalita potravín, celkový stravovací vzorec a individualizácia nutričnej terapie.
Vhodné je:
• konzumovať čo najviac minimálne spracovaných potravín,
• pravidelne zaraďovať zeleninu a strukoviny,
• používať extra panenský olivový alebo repkový olej,
• konzumovať orechy a semená,
• zaradiť ryby podľa individuálnej tolerancie a pri gravidite vyberať druhy s nízkym obsahom ortuti,
• využívať bylinky a koreniny namiesto nadmerného množstva soli,
• zaradiť fermentované potraviny bez pridaného cukru,
• zabezpečiť dostatočný príjem vlákniny,
• piť predovšetkým vodu,
• obmedziť ultraprocesované potraviny,
• pravidelne sa pohybovať,
• zabezpečiť dostatočný spánok,
• pracovať so stresom a relaxačnými technikami.
Byliny a koreniny
Koreniny ako škorica, kurkuma, zázvor, cesnak, oregano, rozmarín alebo tymian možno bezpečne používať ako súčasť bežnej stravy.
Ich používanie však nemožno zamieňať s liečbou diabetu.
Pri koncentrovaných bylinných extraktoch a doplnkoch je potrebná väčšia opatrnosť. Dôkazy pre väčšinu doplnkov používaných na znižovanie glykémie sú obmedzené alebo nekonzistentné a môžu existovať liekové interakcie.
Osobitná opatrnosť je potrebná pri gravidite.
Berberín sa pri gravidite nemá používať. Pri DM1 nie je možné používať bylinné prípravky ako náhradu inzulínu.
