Obezita

Telesná hmotnosť je regulovaná zložitým systémom zahŕňajúcim mozog, tráviaci trakt, tukové tkanivo, pankreas, svalstvo a množstvo hormónov. Do regulácie príjmu potravy, hladu a sýtosti vstupujú napríklad leptín, inzulín, ghrelín, GLP-1, GIP, cholecystokinín a ďalšie neuroendokrinné signály.
Tieto mechanizmy ovplyvňujú pocit hladu a sýtosti, množstvo prijatej potravy, energetický výdaj a spôsob, akým organizmus energiu ukladá a využíva.

Obezita vzniká vtedy, keď sa dlhodobo vytvoria podmienky podporujúce nadmerné ukladanie energie vo forme tukového tkaniva. Nejde však o jednoduchú matematickú rovnicu medzi prijatými a vydanými kalóriami – energetický príjem aj výdaj sú samy ovplyvňované biologickými, psychologickými a environmentálnymi faktormi [2].

TUKOVÉ TKANIVO AKO METABOLICKY AKTÍVNY ORGÁN

Pri zväčšovaní tukového tkaniva sa menia jeho metabolické vlastnosti. Môže dochádzať k:
• hypertrofii tukových buniek,
• zvýšenému uvoľňovaniu voľných mastných kyselín,
• zhoršeniu citlivosti na inzulín,
• zmene produkcie adipokínov (napr. poklesu adiponektínu),
• chronickému nízkostupňovému zápalu,
• ukladaniu tuku mimo tukového tkaniva (ektopickému ukladaniu).

Nadmerné množstvo tuku sa môže ukladať napríklad v pečeni, v kostrovom svalstve, v pankrease, okolo srdca a v brušnej dutine okolo vnútorných orgánov. Práve množstvo, rozloženie a funkcia tukového tkaniva majú významný vplyv na zdravotné dôsledky obezity – dvaja ľudia s rovnakým BMI môžu mať veľmi odlišné zdravotné riziko [2, 4].

PREČO JE UDRŽANIE ZNÍŽENEJ HMOTNOSTI NÁROČNÉ

Po redukcii hmotnosti organizmus aktivuje mechanizmy, ktoré smerujú k návratu na pôvodnú hmotnosť: klesá kľudový energetický výdaj, mení sa hladina hormónov regulujúcich hlad a sýtosť a zvyšuje sa chuť do jedla. Ide o biologickú reakciu, nie o zlyhanie vôle. Preto sa obezita považuje za chronické a relabujúce ochorenie, ktoré si vyžaduje dlhodobú starostlivosť [1, 7].

Obezita zvyčajne nemá jednu príčinu. Na jej vzniku sa podieľa kombinácia viacerých faktorov.

GENETICKÁ PREDISPOZÍCIA

Genetické faktory môžu ovplyvňovať reguláciu hladu a sýtosti, energetický výdaj, tendenciu k ukladaniu telesného tuku, jeho rozloženie a reakciu organizmu na príjem potravy. U väčšiny ľudí ide o kombináciu veľkého množstva genetických variantov s malým účinkom a prostredia (polygénna obezita). Vzácne sa vyskytujú monogénne formy (napr. poruchy leptín-melanokortínovej dráhy) a syndrómové formy obezity (napr. Prader-Williho syndróm), ktoré sa typicky prejavia už v detstve [2].

STRAVOVACIE PROSTREDIE

K nadmernému energetickému príjmu môže prispievať najmä:
• vysoká dostupnosť energeticky koncentrovaných potravín,
• veľké porcie,
• častá konzumácia sladených nápojov,
• vysoký podiel ultra-spracovaných potravín,
• časté jedenie mimo fyziologického hladu,
• nepravidelný režim a jedenie „na cestách“.
Dôležitý je dlhodobý stravovací vzorec, nie jednotlivá potravina alebo jednorazové vybočenie zo stravy.

NEDOSTATOK POHYBU

Nízka fyzická aktivita znižuje energetický výdaj a môže prispievať k nárastu telesného tuku, zhoršeniu citlivosti na inzulín, strate svalovej hmoty a zhoršeniu fyzickej kondície.

SPÁNOK

Nedostatok spánku a jeho nízka kvalita môžu negatívne ovplyvniť hormóny regulujúce hlad a sýtosť a zvyšovať chuť do jedla. Obezita zároveň zvyšuje riziko obštrukčného spánkového apnoe, ktoré môže ďalej zhoršovať metabolické zdravie.

PSYCHOLOGICKÉ FAKTORY

Príjem potravy môže byť ovplyvnený chronickým stresom, úzkosťou, depresiou, emočným jedením, záchvatovým prejedaním alebo poruchami príjmu potravy. Psychologická alebo psychoterapeutická podpora preto môže byť dôležitou súčasťou komplexnej liečby [8].

LIEKY

Prírastok telesnej hmotnosti môžu podporovať niektoré lieky, napríklad vybrané antipsychotiká, antidepresíva, antiepileptiká, kortikosteroidy, inzulín a deriváty sulfonylurey. Lieky sa nesmú svojvoľne vysadzovať; pri výraznom prírastku hmotnosti je vhodné situáciu konzultovať s lekárom, ktorý môže zvážiť alternatívu s priaznivejším vplyvom na hmotnosť [4].

ENDOKRINNÉ OCHORENIA

K prírastku hmotnosti môžu prispievať napríklad hypotyreóza, Cushingov syndróm, ochorenia hypotalamu, niektoré hormonálne poruchy a výrazné obmedzenie mobility. Tieto príčiny však predstavujú iba malú časť všetkých prípadov obezity.

SARKOPENICKÁ OBEZITA

Osobitnou formou je sarkopenická obezita – súčasný výskyt nadmerného množstva telesného tuku a zníženej svalovej hmoty a sily. Vyskytuje sa najmä u starších osôb, po opakovaných redukčných diétach, pri chronických ochoreniach a po bariatrických výkonoch. Je spojená s vyšším rizikom pádov, funkčného zhoršenia a komplikácií, pričom BMI ju spoľahlivo neodhalí [9].

Obezita nemusí spočiatku spôsobovať výrazné subjektívne ťažkosti. Postupne sa môžu objavovať:

• znížená fyzická výkonnosť a zadýchavanie pri námahe,
• zvýšená únava,
• nadmerné potenie,
• bolesti chrbtice a kĺbov,
• obmedzenie pohyblivosti,
• reflux a pálenie záhy,
• chrápanie, nekvalitný spánok a denná ospalosť,
• kožné prejavy (zaparenie v kožných záhyboch, acanthosis nigricans),
• u žien poruchy menštruačného cyklu,
• zhoršená kvalita života a psychická nepohoda.

Mnohé metabolické komplikácie však môžu byť dlhodobo bezpríznakové a odhalí ich až vyšetrenie. Neprítomnosť ťažkostí preto neznamená neprítomnosť rizika.

Obezita môže ovplyvňovať prakticky všetky orgánové systémy.

METABOLICKÉ KOMPLIKÁCIE

• inzulínová rezistencia,
• prediabetes,
• diabetes mellitus 2. typu,
• dyslipidémia,
• metabolický syndróm,
• hyperurikémia a dna.

KARDIOVASKULÁRNE KOMPLIKÁCIE

Obezita zvyšuje riziko artériovej hypertenzie, ischemickej choroby srdca, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania (najmä so zachovanou ejekčnou frakciou), fibrilácie predsiení a venózneho tromboembolizmu [6].

OCHORENIA PEČENE

Nadmerné ukladanie tuku v pečeni môže viesť k metabolicky podmienenej steatotickej chorobe pečene (MASLD) – toto označenie v roku 2023 nahradilo skorší termín nealkoholová tuková choroba pečene (NAFLD) [10]. U časti pacientov ochorenie postupuje k steatohepatitíde, fibróze a cirhóze.

RESPIRAČNÉ OCHORENIA

Významnou komplikáciou je obštrukčné spánkové apnoe, ktoré sa môže prejavovať hlasným chrápaním, prerušovaním dýchania počas spánku, nekvalitným spánkom, rannými bolesťami hlavy a dennou ospalosťou. Obezita zvyšuje aj riziko astmy a syndrómu hypoventilácie pri obezite.

POHYBOVÝ APARÁT

Vyššia mechanická záťaž zvyšuje riziko osteoartrózy, bolestí kolenných a bedrových kĺbov, bolestí chrbtice a obmedzenia mobility.

REPRODUKČNÉ A HORMONÁLNE KOMPLIKÁCIE

Obezita môže súvisieť s poruchami ovulácie, syndrómom polycystických ovárií, zhoršenou plodnosťou a komplikáciami počas gravidity (gestačný diabetes, preeklampsia, komplikovaný pôrod). U mužov môže byť spojená s hormonálnymi zmenami a zhoršením reprodukčných funkcií.

NÁDOROVÉ OCHORENIA

Pracovná skupina Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) na základe rozsiahleho prehľadu dôkazov potvrdila súvislosť nadbytku telesného tuku so zvýšeným rizikom najmenej trinástich typov nádorových ochorení [11], medzi ktoré patria napríklad:

• karcinóm endometria,
• postmenopauzálny karcinóm prsníka,
• kolorektálny karcinóm,
• karcinóm obličiek,
• adenokarcinóm pažeráka,
• karcinóm pankreasu, pečene a žlčníka,
• karcinóm vaječníkov a štítnej žľazy,
• mnohopočetný myelóm a meningióm.

PSYCHOSOCIÁLNE DôSLEDKY

Obezita býva spojená so zníženou kvalitou života, úzkosťou a depresiou. Významnú úlohu tu zohráva aj stigmatizácia a skúsenosť s odmietavým prístupom, ktoré môžu viesť k vyhýbaniu sa zdravotnej starostlivosti a k zhoršeniu stravovacieho správania [7].

Diagnostika obezity nemá byť založená iba na telesnej hmotnosti. Komplexné vyšetrenie zahŕňa antropometrické hodnotenie aj posúdenie zdravotných dôsledkov [2, 4].

ANTROPOMETRICKÉ A KLINICKÉ HODNOTENIE

• telesná hmotnosť, telesná výška a BMI,
• obvod pása, prípadne pomer obvodu pása a výšky,
• telesné zloženie (bioimpedancia, prípadne DXA), najmä ak je BMI nejednoznačné alebo hrozí strata svalovej hmoty,
• vývoj hmotnosti v čase a predchádzajúce pokusy o redukciu,
• stravovacia anamnéza a stravovacie správanie,
• fyzická aktivita a funkčná zdatnosť,
• kvalita spánku a skríning spánkového apnoe,
• užívané lieky a doplnky výživy,
• rodinná anamnéza,
• psychický stav vrátane skríningu porúch príjmu potravy a depresie.

LABORATÓRNE A ĎALŠIE VYŠETRENIA

Podľa zdravotného stavu sa vyšetrujú najmä:

• krvný tlak,
• glykémia nalačno a HbA1c,
• lipidový profil,
• pečeňové parametre (ALT, AST, GMT), podľa potreby neinvazívne hodnotenie fibrózy pečene,
• obličkové parametre vrátane pomeru albumín/kreatinín v moči,
• kyselina močová,
• podľa indikácie hormóny štítnej žľazy a ďalšie endokrinologické vyšetrenia,
• podľa indikácie vitamín D, vitamín B12, feritín a krvný obraz.

Cieľom je identifikovať komplikácie obezity, zhodnotiť ich závažnosť a rozlíšiť, či ide o klinickú alebo predklinickú obezitu. Od toho sa odvíja intenzita liečby [2].

Liečba obezity má byť dlhodobá a individualizovaná. Cieľom nie je iba zníženie telesnej hmotnosti, ale najmä:

• zlepšenie zdravotného stavu a metabolických parametrov,
• prevencia, zlepšenie alebo ústup pridružených ochorení,
• zachovanie alebo zlepšenie svalovej hmoty a fyzickej výkonnosti,
• zvýšenie kvality života a psychickej pohody,
• dlhodobé udržanie dosiahnutého výsledku [4].

Už redukcia hmotnosti o 3–5 % vedie ku klinicky významnému zlepšeniu rizikových faktorov, pričom väčší úbytok prináša väčší prínos. Zníženie hmotnosti o 5–10 % zlepšuje krvný tlak, glykemickú kontrolu, lipidový profil a ďalšie parametre [12]. Pri väčšom úbytku sa u časti pacientov môže dosiahnuť aj remisia diabetu 2. typu: v štúdii DiRECT bola po 12 mesiacoch štruktúrovaného programu remisia dosiahnutá u 46 % účastníkov, pričom pravdepodobnosť remisie rástla s veľkosťou úbytku hmotnosti (u tých, ktorí schudli aspoň 15 kg, dosiahlo remisiu 86 %) [13, 14].

Liečba kombinuje:

• liečebnú výživu,
• pravidelnú fyzickú aktivitu,
• behaviorálne a psychologické intervencie,
• farmakoterapiu,
• metabolickú a bariatrickú chirurgiu.

FYZICKÁ AKTIVITA

Pravidelný pohyb je významnou súčasťou liečby. Pomáha zlepšovať citlivosť na inzulín, znižovať krvný tlak, podporovať kardiovaskulárne zdravie, zachovávať svalovú hmotu a udržať dosiahnutú hmotnosť. Samotný pohyb bez úpravy stravy vedie spravidla len k miernemu úbytku hmotnosti, jeho prínos pre zdravie je však nezávislý od zmeny hmotnosti [15].

WHO odporúča dospelým 150–300 minút stredne intenzívnej alebo 75–150 minút intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne a posilňovanie veľkých svalových skupín aspoň dva dni v týždni [16]. Pre podporu redukcie hmotnosti a najmä pre jej udržanie sa v odporúčaniach Americkej vysokej školy športovej medicíny uvádzajú vyššie objemy, približne 250–300 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne [15].

Vhodné je kombinovať aeróbnu aktivitu, silové cvičenie a zvýšenie bežnej každodennej pohybovej aktivity. Pohyb musí byť prispôsobený zdravotnému stavu, hmotnosti a stavu kĺbov; pri obmedzeniach sú vhodné aktivity s nízkym nárazom, napríklad plávanie, bicyklovanie alebo cvičenie vo vode.

FARMAKOLOGICKÁ LIEČBA

Farmakoterapia môže byť u vybraných pacientov súčasťou komplexnej liečby. Podľa EASO sa lieky na liečbu obezity indikujú pri BMI ≥ 30 kg/m², prípadne pri BMI ≥ 27 kg/m² s prítomnými komplikáciami [4].

Vždy sa používajú spolu s úpravou životosprávy a musia byť indikované a sledované lekárom.
Moderné lieky ovplyvňujú biologické mechanizmy regulácie hladu, sýtosti a príjmu potravy. V randomizovanej štúdii STEP 1 viedol semaglutid 2,4 mg týždenne po 68 týždňoch k priemernému úbytku hmotnosti 14,9 % oproti 2,4 % pri placebe [17]. V priamom porovnaní SURMOUNT-5 bol tirzepatid po 72 týždňoch účinnejší ako semaglutid (−20,2 % oproti −13,7 %) [18]. V štúdii SELECT u osôb s nadváhou alebo obezitou a prekonaným kardiovaskulárnym ochorením bez diabetu znížil semaglutid výskyt závažných kardiovaskulárnych príhod o 20 % [19].

TIETO LIEKY MAJÚ AJ NEŽIADUCE ÚČINKY (najčastejšie tráviace) a po ich vysadení dochádza spravidla k opätovnému nárastu hmotnosti. Počas liečby je dôležité venovať pozornosť dostatočnému príjmu bielkovín a mikroživín a udržaniu svalovej hmoty.

METABOLICKÁ A BARIATRICKÁ CHIRURGIA

U pacientov so závažnou obezitou môže byť indikovaná metabolická alebo bariatrická chirurgia. Podľa spoločných odporúčaní ASMBS a IFSO z roku 2022 sa zvažuje pri BMI ≥ 35 kg/m² bez ohľadu na prítomnosť komplikácií a pri BMI 30–34,9 kg/m² s metabolickým ochorením [20].

Ide o účinnú liečbu, ktorá vedie k významnej a dlhodobej redukcii telesnej hmotnosti a zlepšeniu viacerých pridružených ochorení. O indikácii rozhoduje multidisciplinárny tím. Po operácii je nevyhnutné celoživotné lekárske a nutričné sledovanie vrátane suplementácie mikroživín [21].

PREVENCIA

Prevencia stojí na rovnakých princípoch ako liečba: strava založená na minimálne spracovaných potravinách s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných obilnín, obmedzenie sladených nápojov, pravidelná pohybová aktivita, dostatočný spánok a zvládanie stresu. Dôležité je aj včasné zachytenie postupného priberania – malý ročný prírastok hmotnosti sa v priebehu rokov sčítava [8, 22].

Energetický príjem sa stanovuje individuálne. Vychádza z odhadu energetickej potreby (napr. pomocou predikčných rovníc alebo nepriamej kalorimetrie) a z nej sa určí primeraný deficit.
V praxi sa najčastejšie používa deficit približne 500 kcal denne, ktorý zodpovedá poklesu hmotnosti zhruba 0,25–0,5 kg týždenne. Odporúčania AHA/ACC/TOS uvádzajú deficit 500–750 kcal denne, prípadne orientačný príjem 1 200–1 500 kcal denne pre ženy a 1 500–1 800 kcal denne pre mužov, vždy s úpravou podľa telesnej hmotnosti a pohybovej aktivity [12].
Energetický príjem by u dospelých nemal bez odborného dohľadu klesnúť pod približne 1 200 kcal denne u žien a 1 500 kcal denne u mužov – pri nižšom príjme je ťažké pokryť potrebu bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Veľmi nízkoenergetické diéty (pod 800 kcal denne) patria výlučne pod lekársky dohľad a na presne vymedzený čas [12, 23].
Pri redukcii hmotnosti je cieľom dlhodobo udržateľná zmena:
• mierny energetický deficit, ktorý umožní postupný pokles hmotnosti,
• úprava kvality stravy a veľkosti porcií,
• strava s nižšou energetickou hustotou – viac zeleniny, strukovín a celozrnných potravín,
• obmedzenie „tekutých kalórií“ zo sladených nápojov, džúsov a alkoholu,
• pravidelná pohybová aktivita vrátane silového tréningu,
• zmena každodenných návykov a sledovanie nielen hmotnosti, ale aj obvodu pása, zloženia tela a zdravotných parametrov.
Po dosiahnutí cieľového úbytku nasleduje fáza udržania, ktorá si vyžaduje mierne vyšší energetický príjem než redukčná fáza, no stále nižší než pred redukciou – po znížení hmotnosti klesá aj energetická potreba. Pravidelný pohyb v objeme približne 250–300 minút týždenne udržanie hmotnosti podporuje [15].

Sacharidy nie je potrebné pri obezite automaticky vylučovať. Rozhodujúca je ich kvalita a celkový energetický príjem.
WHO odporúča obmedziť voľné cukry pod 10 % denného energetického príjmu, pričom ďalšie zníženie pod 5 % považuje za prínosné [28]. Pri príjme 2 000 kcal zodpovedá 10 % približne 50 g cukru denne. Medzi voľné cukry patria cukry pridané do potravín a nápojov, ako aj cukry prirodzene prítomné v mede, sirupoch a ovocných šťavách.
Obmedziť je vhodné najmä:
• sladené limonády, energetické nápoje, sladené ľadové čaje a kávové nápoje,
• ovocné šťavy a nektáre vo väčšom množstve,
• sladkosti a sladké pečivo,
• potraviny s vysokým obsahom pridaného cukru,
• biele pečivo a rafinované prílohy vo veľkých porciách.
Uprednostniť je vhodné celozrnné obilniny, ovsené vločky, strukoviny, zeleninu, celé ovocie a minimálne spracované prílohy (varené zemiaky, pohánka, bulgur, natural ryža).
Tekuté kalórie majú nižší sýtiaci efekt než pevná strava a môžu výrazne zvyšovať denný energetický príjem bez toho, aby to človek vnímal. Základom pitného režimu má byť voda a nesladené nápoje.
Vláknina
Vyšší príjem potravín bohatých na vlákninu podporuje sýtosť, znižuje energetickú hustotu stravy a priaznivo ovplyvňuje metabolické zdravie. ESC odporúča 30–45 g vlákniny denne, prednostne z celozrnných potravín [6].
Rozsiahly súbor systematických prehľadov a metaanalýz publikovaný v časopise Lancet ukázal, že vyšší príjem vlákniny a celozrnných potravín je spojený s nižšou telesnou hmotnosťou, nižším systolickým krvným tlakom a nižším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny, ischemickej choroby srdca, diabetu 2. typu a kolorektálneho karcinómu; najväčší prínos sa pozoroval pri príjme 25–29 g vlákniny denne a viac [29].
Vhodnými zdrojmi sú zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, orechy a semená. Príjem vlákniny je vhodné zvyšovať postupne a spolu s dostatočným pitným režimom, aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam.
Zelenina a ovocie
Zelenina by mala byť pravidelnou súčasťou hlavných jedál – má nízku energetickú hustotu a poskytuje vlákninu, vitamíny, minerálne látky a bioaktívne látky. ESC odporúča najmenej 200 g zeleniny a 200 g ovocia denne [6].
Celé ovocie je vhodnou súčasťou jedálnička a pri obezite ho nie je potrebné rutinne obmedzovať pre obsah prirodzene sa vyskytujúcich cukrov. Prednosť má celé ovocie pred džúsmi a ovocnými nápojmi.

Tuky majú najvyššiu energetickú hustotu zo všetkých makroživín (9 kcal/g), preto pri redukčnom režime záleží aj na ich množstve a najmä na veľkosti porcií. Nie je však vhodné ich zo stravy výrazne eliminovať – sú nositeľom esenciálnych mastných kyselín a vitamínov rozpustných v tukoch.
ESC odporúča, aby nasýtené mastné kyseliny tvorili menej ako 10 % energetického príjmu a boli nahrádzané nenasýtenými; príjem transmastných kyselín má byť čo najnižší [6].
Uprednostniť je vhodné:
• olivový a repkový olej – s meraním množstva, nie „od oka“,
• nesolené orechy, približne 30 g denne [6],
• semená (ľanové, chia, tekvicové, slnečnicové),
• ryby 1–2-krát týždenne, najmä tučné morské druhy,
• avokádo v primeranom množstve.
Obmedziť je vhodné mastné mäsové výrobky, údeniny, slaninu, tučné druhy mäsa, vyprážané jedlá, sladké pečivo a sušienky, ako aj výrobky s čiastočne stuženými tukmi.
Praktickou pomôckou je spôsob prípravy: dusenie, varenie, pečenie v rúre alebo grilovanie namiesto vyprážania. Rozdiel medzi lyžicou a tromi lyžicami oleja predstavuje približne 180 kcal denne, čo pri každodennom opakovaní ovplyvní výsledok redukcie.
Cholesterol
Hladinu LDL cholesterolu u väčšiny ľudí ovplyvňuje viac príjem nasýtených a transmastných kyselín než samotný cholesterol v strave. Odborné odporúčania sa preto zameriavajú na celkový stravovací vzorec – napríklad stredomorský alebo DASH, ktoré sú prirodzene chudobnejšie na cholesterol – než na presný limit jeho príjmu [30].
Podľa stanoviska Americkej kardiologickej asociácie môžu zdraví ľudia v rámci vyváženej stravy konzumovať približne jedno vajce denne; u osôb s dyslipidémiou, diabetom alebo rizikom srdcového zlyhávania je vhodný individuálny prístup [30]. Keďže obezita je často sprevádzaná dyslipidémiou, je súčasťou vyšetrenia aj lipidový profil.

Obezita nevylučuje nedostatok mikroživín – práve naopak. Strava s vysokou energetickou hustotou, ale nízkou nutričnou hodnotou, môže viesť k nedostatočnému príjmu vitamínov aj pri nadmernom energetickom príjme. Deficity vitamínu D, vitamínu B12, kyseliny listovej a železa sú u ľudí s ťažkou obezitou bežné ešte pred akýmkoľvek chirurgickým zákrokom [21].
Vitamín D. Nižšie hladiny 25-hydroxyvitamínu D sú u ľudí s obezitou časté. Vysvetľuje ich najmä distribúcia vitamínu D vo väčšom objeme telesných tkanív (tzv. volumetrická dilúcia) – ľudia s obezitou preto na dosiahnutie rovnakej sérovej hladiny potrebujú spravidla vyššiu dávku než ľudia s normálnou hmotnosťou [31]. Suplementácia je indikovaná pri preukázanom deficite, nie ako prostriedok na redukciu hmotnosti.
Vitamín B12 a kyselina listová. Ich stav je vhodné sledovať najmä pri prevažne rastlinnej strave, pri užívaní metformínu a po bariatrických výkonoch. Po operáciách s malabsorpčnou zložkou je celoživotná suplementácia vitamínu B12 nevyhnutná [21].
Vitamín B1 (tiamín). Osobitnú pozornosť si vyžaduje pri opakovanom zvracaní, veľmi nízkom príjme potravy a po bariatrickom výkone – jeho zásoby sú malé a deficit môže viesť k závažnému neurologickému poškodeniu [21].
Vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K). Ich vstrebávanie sa znižuje po výkonoch s malabsorpčnou zložkou; po týchto operáciách sa suplementujú a monitorujú podľa protokolu [21].
Multivitamínové doplnky. Pracovná skupina USPSTF nenašla dostatočné dôkazy o prínose multivitamínov v prevencii kardiovaskulárnych a nádorových ochorení u zdravých dospelých a neodporúča doplnky beta-karoténu ani vitamínu E [32]. Iná je situácia pri veľmi nízkom energetickom príjme, jednostrannej strave a po bariatrickom výkone – tam je doplnok cielenou súčasťou liečby.
Vitamínové doplnky teda nie sú štandardným nástrojom liečby obezity. Majú byť podávané pri preukázanom deficite, pri vysokom riziku deficitu alebo ako súčasť protokolu po bariatrickom výkone.

Železo. Obezita je spojená s chronickým nízkostupňovým zápalom, ktorý zvyšuje hladinu hepcidínu a znižuje vstrebávanie železa. Nedostatok železa je preto u ľudí s obezitou častejší, než by sa podľa príjmu očakávalo, pričom zápal môže súčasne zvyšovať feritín a nedostatok maskovať – na posúdenie je potrebný celý panel [33]. Riziko ďalej stúpa po bariatrickom výkone a u žien s vyššími menštruačnými stratami [21].
Vápnik. Pri redukcii hmotnosti a najmä po bariatrických výkonoch sa zvyšuje riziko úbytku kostnej hmoty. Dôležitý je dostatočný príjem vápnika zo stravy – z mliečnych výrobkov s nižším obsahom tuku, rastlinných nápojov obohatených vápnikom, strukovín, mandlí, maku, sezamu, kapustovej zeleniny a minerálnych vôd s vyšším obsahom vápnika – spolu s dostatočným stavom vitamínu D a silovým tréningom [21].
Horčík a draslík. Ich príjem býva nízky pri strave chudobnej na zeleninu, strukoviny a celozrnné obilniny. Dobrými zdrojmi sú celozrnné obilniny, strukoviny, orechy, semená, listová zelenina a zemiaky. Pri zníženej funkcii obličiek sa doplnky horčíka ani draslíka neužívajú bez odporúčania lekára [25].
Sodík a kuchynská soľ. Obezita sa často vyskytuje spolu s hypertenziou. Príjem soli je vhodné obmedziť na menej ako 5 g denne [6]. Najväčším zdrojom nie je soľnička na stole, ale skrytá soľ v údeninách, syroch, pečive, instantných a hotových jedlách a slaných pochutinách. Obsah soli sa v EÚ uvádza na obale a vypočíta sa ako obsah sodíka × 2,5 [34].
Zinok a meď. Ich deficit je klinicky významný najmä po bariatrických výkonoch a pri veľmi jednostrannej strave. Dôležité je, že vysoké dávky zinku znižujú vstrebávanie medi, preto sa nemajú užívať bez odbornej indikácie [21].

Ciele a sledovanie
• Nesústreďujte sa iba na číslo na váhe – sledujte aj obvod pása, zloženie tela, zdravotné parametre a fyzickú kondíciu.
• Za úspech považujte aj úbytok 5 % hmotnosti; klinicky významné zlepšenie prináša už úbytok 3–5 %.
• Po dosiahnutí redukcie pokračujte v dlhodobom režime – obezita má chronický a relabujúci charakter.
• Krátkodobé výkyvy hmotnosti (voda, soľ, menštruačný cyklus) neodrážajú zmenu tukovej hmoty; sledujte trend za niekoľko týždňov.
Skladba jedálnička
• Jedzte pravidelne a vytvorte si režim, ktorý dokážete dlhodobo dodržiavať.
• Ku každému hlavnému jedlu zaraďte vhodný zdroj bielkovín.
• Zelenina by mala tvoriť významnú časť taniera pri obede aj večeri.
• Uprednostňujte celé ovocie pred ovocnými džúsmi.
• Zaraďujte potraviny bohaté na vlákninu – strukoviny, celozrnné obilniny, zeleninu, ovocie.
• Uprednostňujte minimálne spracované potraviny.
• Nevyraďujte celé skupiny potravín bez zdravotného dôvodu.
Porcie, príprava a prostredie
• Pri olejoch, orechoch, semenách, syroch a ďalších energeticky koncentrovaných potravinách sledujte veľkosť porcie a merajte ich, nedávkujte „od oka“.
• Uprednostňujte dusenie, varenie, pečenie a grilovanie pred vyprážaním.
• Jedzte pomaly a bez rozptýlenia (televízor, telefón) – pocit sýtosti prichádza s oneskorením.
• Doma majte po ruke pripravenú zeleninu a vhodné bielkovinové potraviny; pripravujte si jedlo vopred.
• Obmedzte nadmerný príjem sladkostí, fast foodu, údenín a vyprážaných jedál.
Nápoje
• Sladené nápoje nahraďte vodou alebo nesladenými nápojmi.
• Ovocné džúsy konzumujte len v malom množstve.
• Alkohol obmedzte.
Režim, pohyb a odborná pomoc
• Dbajte na dostatočný a kvalitný spánok.
• Hýbte sa pravidelne; podľa možností kombinujte aeróbnu a silovú aktivitu.
• Počas redukcie hmotnosti dbajte na dostatočný príjem bielkovín a na silový tréning, aby ste si zachovali svalovú hmotu.
• Vyhýbajte sa extrémnym redukčným diétam bez odborného dohľadu.
• Ak máte pridružené ochorenia alebo užívate lieky, výživový plán prispôsobte zdravotnému stavu.
• Pri záchvatovom prejedaní alebo inom narušenom vzťahu k jedlu vyhľadajte odbornú pomoc.
• Po bariatrickom výkone dodržiavajte odporúčanú suplementáciu a chodievajte na pravidelné kontroly.

Prehľad: čo uprednostniť a čo obmedziť
Zelenina a ovocie:
+ čerstvá, mrazená a dusená zelenina; celé ovocie
- ovocné džúsy a nektáre, kandizované ovocie, zelenina na masle a v smotanových omáčkach

Obilniny a prílohy:
+ celozrnný chlieb, ovsené vločky, pohánka, jačmeň, celozrnné cestoviny, varené zemiaky
- biele a sladké pečivo, instantné prílohy, hranolky a zemiakové lupienky

Bielkovinové potraviny:
+ strukoviny, tofu, ryby, hydina, vajcia, chudé mäso
- údeniny, salámy, párky, paštéty, tučné mäso, vyprážané mäso v cestíčku

Mliečne výrobky:
+ nesladený jogurt, kefír, tvaroh, skyr, cottage, syry s nižším obsahom tuku - sladené mliečne dezerty, smotanové výrobky, tavené a veľmi tučné syry

Tuky:
+ olivový a repkový olej v odmeranom množstve, nesolené orechy, semená, avokádo
- masť, väčšie množstvo masla a smotany, vyprážané jedlá, čiastočne stužené tuky

Sladkosti a pochutiny:
+ ovocie, orechy, nesladený jogurt s ovocím
- sušienky, čokoládové tyčinky, zákusky, chipsy, slané pochutiny

Nápoje:
+ voda, nesladený čaj, káva bez cukru a smotany
- sladené a energetické nápoje, sirupy, alkohol

1. World Health Organization. Obesity and overweight [fact sheet]. Ženeva: WHO; aktualizované 8. decembra 2025. Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight
2. Rubino F, Cummings DE, Eckel RH, et al. Definition and diagnostic criteria of clinical obesity. Lancet Diabetes Endocrinol. 2025;13(3):221–262. doi:10.1016/S2213-8587(24)00316-4. PMID: 39824205.
3. NCD Risk Factor Collaboration (NCD-RisC). Worldwide trends in underweight and obesity from 1990 to 2022: a pooled analysis of 3663 population-representative studies with 222 million children, adolescents, and adults. Lancet. 2024;403(10431):1027–1050.
4. Busetto L, Dicker D, Frühbeck G, Halford JCG, Sbraccia P, Yumuk V, Goossens GH. A new framework for the diagnosis, staging and management of obesity in adults. Nat Med. 2024;30(9):2395–2399. doi:10.1038/s41591-024-03095-3. PMID: 38969880.
5. World Health Organization. Waist circumference and waist–hip ratio: report of a WHO expert consultation, Geneva, 8–11 December 2008. Ženeva: WHO; 2011.
6. Visseren FLJ, Mach F, Smulders YM, et al. 2021 ESC Guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice. Eur Heart J. 2021;42(34):3227–3337. doi:10.1093/eurheartj/ehab484. PMID: 34458905.
7. Rubino F, Puhl RM, Cummings DE, et al. Joint international consensus statement for ending stigma of obesity. Nat Med. 2020;26(4):485–497.
8. Durrer Schutz D, Busetto L, Dicker D, et al. European Practical and Patient-Centred Guidelines for Adult Obesity Management in Primary Care. Obes Facts. 2019;12(1):40–66.
9. Donini LM, Busetto L, Bischoff SC, et al. Definition and diagnostic criteria for sarcopenic obesity: ESPEN and EASO consensus statement. Clin Nutr. 2022;41(4):990–1000.
10. Rinella ME, Lazarus JV, Ratziu V, et al. A multisociety Delphi consensus statement on new fatty liver disease nomenclature. Hepatology. 2023;78(6):1966–1986.
11. Lauby-Secretan B, Scoccianti C, Loomis D, Grosse Y, Bianchini F, Straif K; International Agency for Research on Cancer Handbook Working Group. Body fatness and cancer — viewpoint of the IARC Working Group. N Engl J Med. 2016;375(8):794–798.
12. Jensen MD, Ryan DH, Apovian CM, et al. 2013 AHA/ACC/TOS Guideline for the Management of Overweight and Obesity in Adults. Circulation. 2014;129(25 Suppl 2):S102–S138.
13. Lean MEJ, Leslie WS, Barnes AC, et al. Primary care-led weight management for remission of type 2 diabetes (DiRECT): an open-label, cluster-randomised trial. Lancet. 2018;391(10120):541–551.
14. Lean MEJ, Leslie WS, Barnes AC, et al. 5-year follow-up of the randomised Diabetes Remission Clinical Trial (DiRECT) of continued support for weight loss maintenance in the UK: an extension study. Lancet Diabetes Endocrinol. 2024;12(4):233–246. PMID: 38423026.
15. Donnelly JE, Blair SN, Jakicic JM, Manore MM, Rankin JW, Smith BK; American College of Sports Medicine. Appropriate physical activity intervention strategies for weight loss and prevention of weight regain for adults. Med Sci Sports Exerc. 2009;41(2):459–471.
16. Bull FC, Al-Ansari SS, Biddle S, et al. World Health Organization 2020 guidelines on physical activity and sedentary behaviour. Br J Sports Med. 2020;54(24):1451–1462.
17. Wilding JPH, Batterham RL, Calanna S, et al. Once-weekly semaglutide in adults with overweight or obesity. N Engl J Med. 2021;384(11):989–1002. doi:10.1056/NEJMoa2032183. PMID: 33567185.
18. Aronne LJ, Horn DB, le Roux CW, et al. Tirzepatide as compared with semaglutide for the treatment of obesity (SURMOUNT-5). N Engl J Med. 2025. doi:10.1056/NEJMoa2416394.
19. Lincoff AM, Brown-Frandsen K, Colhoun HM, et al. Semaglutide and cardiovascular outcomes in obesity without diabetes (SELECT). N Engl J Med. 2023;389(24):2221–2232. doi:10.1056/NEJMoa2307563. PMID: 37952131.
20. Eisenberg D, Shikora SA, Aarts E, et al. 2022 American Society for Metabolic and Bariatric Surgery (ASMBS) and International Federation for the Surgery of Obesity and Metabolic Disorders (IFSO): indications for metabolic and bariatric surgery. Surg Obes Relat Dis. 2022;18(12):1345–1356.
21. Parrott J, Frank L, Rabena R, Craggs-Dino L, Isom KA, Greiman L. American Society for Metabolic and Bariatric Surgery Integrated Health Nutritional Guidelines for the Surgical Weight Loss Patient 2016 Update: Micronutrients. Surg Obes Relat Dis. 2017;13(5):727–741. PMID: 28392254.
22. Yumuk V, Tsigos C, Fried M, et al. European Guidelines for Obesity Management in Adults. Obes Facts. 2015;8(6):402–424.
23. Hassapidou M, Vlassopoulos A, Kalliostra M, et al. European Association for the Study of Obesity Position Statement on Medical Nutrition Therapy for the Management of Overweight and Obesity in Adults Developed in Collaboration with the European Federation of the Associations of Dietitians. Obes Facts. 2023;16(1):11–28. doi:10.1159/000528083. PMID: 36521448.
24. Volkert D, Beck AM, Cederholm T, et al. ESPEN guideline on clinical nutrition and hydration in geriatrics. Clin Nutr. 2019;38(1):10–47.
25. Kidney Disease: Improving Global Outcomes (KDIGO) CKD Work Group. KDIGO 2024 Clinical Practice Guideline for the Evaluation and Management of Chronic Kidney Disease. Kidney Int. 2024;105(4S):S117–S314.
26. EFSA Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies (NDA). Scientific Opinion on Dietary Reference Values for protein. EFSA J. 2012;10(2):2557.
27. Wycherley TP, Moran LJ, Clifton PM, Noakes M, Brinkworth GD. Effects of energy-restricted high-protein, low-fat compared with standard-protein, low-fat diets: a meta-analysis of randomized controlled trials. Am J Clin Nutr. 2012;96(6):1281–1298. doi:10.3945/ajcn.112.044321. PMID: 23097268.
28. World Health Organization. Guideline: sugars intake for adults and children. Ženeva: WHO; 2015.
29. Reynolds A, Mann J, Cummings J, Winter N, Mete E, Te Morenga L. Carbohydrate quality and human health: a series of systematic reviews and meta-analyses. Lancet. 2019;393(10170):434–445.
30. Carson JAS, Lichtenstein AH, Anderson CAM, et al. Dietary cholesterol and cardiovascular risk: a science advisory from the American Heart Association. Circulation. 2020;141(3):e39–e53. PMID: 31838890.
31. Drincic AT, Armas LAG, Van Diest EE, Heaney RP. Volumetric dilution, rather than sequestration best explains the low vitamin D status of obesity. Obesity (Silver Spring). 2012;20(7):1444–1448.
32. US Preventive Services Task Force; Mangione CM, Barry MJ, Nicholson WK, et al. Vitamin, mineral, and multivitamin supplementation to prevent cardiovascular disease and cancer: US Preventive Services Task Force recommendation statement. JAMA. 2022;327(23):2326–2333.
33. Aigner E, Feldman A, Datz C. Obesity as an emerging risk factor for iron deficiency. Nutrients. 2014;6(9):3587–3600.
34. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011, s. 18–63.